Názov: | Stretnutie na Miliči |
Dňa: | 20.04.2013 |
Účastníci: | Makovica, Kika, Kopro, Lacko-Husky, Eva Telíčková |
Hostia: |
Stretávka ráno o 7.45 pred Auparkom. Zloženie - 4 x Krtko, 1x Víkend a zvyšok do počtu magického čísla 13 ks tvoria naši známi magnezitáci. Príjemné prekvapenie č. 1 - zdá sa, že bude celkom teplo a vietor nám fúka do chrbta (zatiaľ samozrejme neuvažujeme o tom, že sa budeme popoludní opačným smerom vracať).
Prekvapenie č. 2 - sakury na Južnej triede predsa len stihli rozkvitnúť. Nie je to ešte taká záplava ružových lupeňov, ako inokedy, ale kvietky sa už stihli rozvinúť a bicyklujeme v priemyselnej zone pod romantickými japonskými čerešňami. Potom už nasleduje len tvrdá realita rozbitého "tzv.cyklochodníka" do Barce, krátka jazda popod most po frekventovanej ceste a už odbočujeme smer Čaňa. Vo Valalikoch sa pokúšame ísť po chodníku, ale je to poriadna trasľavica - zámková dlažda sa na nedostatočne zhutnenom podklade uhýba, klesá a vzniká z toho nepríjemná húsenková dráha. Tak sa vraciame na cestu, veď trasľavice si dnes ešte užijeme. V Ždani iniciatívni rekordéri Peco a Kopro odbočujú doprava a vôbec im nevadí, že na smerovke je napísané Trstené pri Hornáde. Makovica sa ich snaží dobehnúť, ale po pár metroch ju napadne, že vymysleli také čosi ako mobil a volá Koprovi, aby sa ráčili vrtátiť, lebo odbočka na Skároš je o 200 m ďalej pri kostole. Prvý a posledný kufor dnešného dňa máme za sebou a aj s touto zachádzkou sme za hodinku v Skároši. Prvá občerstvovačka v miestnom obchode, vyzliekanie nadbytočných vrstiev a už sa aj plahočíme smer hranica. Na hranici samozrejme nechýba archívne foto a nostalgicky spomíname na čas, keď tu viedla len poľná cesta "samajama" a spravidla aj "samamláka". Teraz sa musíme vyhýbať trieliacim autám. Našťastie o chvíľku odbočujeme na Bodorét. Tu nám volá Janka, že síce zaspala, ale vďaka pochopeniu rodiny nás stihne dobehnúť...a ozaj, o chvíľku je tu, keďže mala odvoz až na hranice.
Predbieha nás pár maďarských cykloturistov a o chvíľu prichádzajú aj víkenďáci, dnes akosi choticky časť zhora od Miliča, časť zdola od Skároša. Ale všetci končia v Panorámabüfé. Tak teda vyrážame smer Milič sami. Na začiatku modrej potlačíme, ale našťastie nie dlho. Týždeň slnka urobil doslova zázrak, je tu temer sucho a minuloročné blato sa nekoná. Za odbočkou Alžbetinej cesty na Slovensko už nasadáme na biky a v tiahlom stúpaní predbiehame posledných pešiakov plahočiacich sa na vrchol. Naokolo kvitnú plantáže snežienok, pomedzi to pľúcniky, chochlačky a aj sýtozelené a sýtofialové ostrovčeky zubačky. Tesne pod hrebeňom sa objavujú pozostatky snehu. Záverečnú húsenkovú dráhu už len tlačíme - priveľa kameňov, koreňov a najmä pobehujúcej pechoty, i keď, klobúk dolu, uznanlivo sa nám vyhýbajú a niektorí si nás aj fotia ako atrakciu. Ku pilónu prichádzame presne na sekundu o 12.00 - slávnosť stretnutia priateľov môže začať.
Brodíme sa zvyškami snehu, obdivujeme snežienky, stretávame priateľov, trošku pojeme, rozdáme cestou pozbierané postrácané veci - rukavice a okuliare (paradoxne oboje stratil jeden človek!!) a skôr než sa dav pechoty vydá na cestu späť, vyrážame aj my - pekne rovnako ako sme prišli, po modrej až na prudkú zákrutu.... jedno poučenie bludárom dnes stačilo, teraz sa už všetci pekne zastavujú a čakajú, či je toto tá správna odbočka. Strihneme to teda po nenápadnej cceste strmo nadol, okolo zaujímavého bažinatého jazierka až na novoopravenú cestu vysypanú andezitovým štrkom. Na jej konci je altánok, posedenie a hranica so Slovenskom. Jeden malý výšvih a už sme aj na lúke Malej Márovky. Stretávame sa s pechotou prichádzajúcou po žltej značke z hrebeňa. Na širokej ceste ich rýchlo predbiehame a na Veľkej Márovke prudko vyrážame po modrej, smer Vyšná Myšľa už zasa po ľudoprázdnej ceste. Užívame si zjazdík najprv po asfaltke, potom po rozbitej asfaltke, potom po štrkovej ceste zasypanej kobercom minuloročného lístia. Zastavujeme a smutne pozeráme na obrovské buky povyvracané po protiľahlých svahoch doliny....to ešte ale netušíme, čo nás čaká....prudká zákruta vľavo a pred nami sa objavuje zátars - tie popadané buky ležia krížom cez cestu. Niektorí prenášajú, niektorí obchádzajú... ďalšie popadance našťastie už nie sú také rozsiahle, takže tie už len prenášame. Veľkým esíčkom už mimo značku, kde na križovatkách všetci disciplinovane čakajú na Makovicino rozhodnutie, kadiaľ treba ísť ďalej, sa dostávame až na černicové lúky nad Vyšnou Myšľou. Posledný zjazdík a už sme na začiatku dediny - rozhodnutie - smer krčma spláchuť prach z cesty a potom na ihrisko na guľáš.
Dali sme si, bol dobrý, i keď trochu mastný. K tomu ešte pagáč a na výber káva, pivo, minerálna.....posedíme, ale pred pol 4. sa lúčime a v Krtko-štvorici odchádzame ďalej. Kopro by rád vybehol do Čaju - nevieme ešte, či do Vyšného, či Nižného, ale celkom zmagorení tou "iba" 50-kou na tachometri ho poslušne nasledujeme smer Bohdanovce. Odbočka doľava - všetci pokračujú ďalej rovno - dnes je to nejaká bludná epidémia. Nakoniec sa po tankodrome zvanom štátna cesta dostávame na koniec dediny. Na Makovicinu otázku, kam vlastne ideme, Kopro odpovedá, že asi do Vyšného Čaju. Tak teda opúšťame dedinu a šplháme sa hore kopcom. Asi v polovici druhej zákruty sa Kopro obracia a s previnilým úsmevom oznamuje - Nižný... tak sa vraciame a už vidíme kočku bežiacu nám oproti. Zoznamujeme sa s Ľubkou a usádzame sa do krásneho altánku. Labradoro-retriever Ramon nás oňucháva a mimoriadne mu chutia Makovicine nohy, proti čomu sa ona samozrejme vehementne bráni. Káva, voda, kofola, chrumky...dnes akosi stále len jeme. Hodinka ubehla, ani nevieme ako, tak sa vydávame na cestu späť. Na rovinke pred Hutkou zisťujeme, čo nás čaká - "vetríček" sa rozbehol proti nám, opiera sa tak, že miestami nám balacuje kolesami... radíme sa za seba v snahe aspoň trochu sa kryť, ale veľmi to nepomáha. Tachometer ukazuje 14 km/h, ale plné nasadienie nôh na pedáloch hovorí, že by tam malo byť aspoň 35. Takto strastiplne prichádzame na Jazero. Menej strastiplná je už konzumácia v Amorke - hovorím, dnes sme len sedeli a jedli....ale ku cti nám slúži, že pomedzi to sme stihli natočiť vyše 80 km.
Vďaka za krásny deň.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6891x