kategórie:
Názov: Stretnutie Krásistov Šimonka
Dňa: 29.05.2010
Účastníci: Makovica, Zuzka, Peťo, Kopro, Danka, Nelka, Johny, Maťo Basti, Janni, Lacko, pechota - Šaňko, Veronika, Boris
Hostia:

P1060939.JPGRozhanovce - konečne dážď ustáva P1060943.JPGMakovicin sen - ísť raz do Opiny P1060956.JPGDubnícka opálová baňa P1060958.JPGZuzka, nezúfaj, už len kúsok P1060962.JPGteplý asfalt, to je blaho!!!! P1060970.JPGa tlačíme VŠETCI!! aj KOPRO!!
P1060974.JPGkonečne na hrebeni Slánskych vrchov P1060979.JPGmanifestačný odchod zo Zlatej Bane P1060980.JPGšarmantná obsluha v Kendiciach

Popis akcie: 

Je 6 hodín ráno, všetci vychádzame zo svojich domov a vyrážame na miesto zrazu - o 6.45 na Furči na konečnej trolejbusov. O 6.01 sa spúšťa lejak. Leje ako z krhly, poniektorí stíhame expresný návrat domov pod strechu, ostatní ignorujú lejak a šliapu do pedálov.

Je 7.15 - s 30 minútovým meškaním dorážajú poslední (Kopro Makovica, Zuzka a Peťo), ktorí sa stihli pred dažďom schovať. Začína opäť jemne pršať. Makovica sa pýta: Chce sa Vám ísť aj v takom počasí? Odpoveďou je zahučanie - jasnéééé. Neotočíme to radšej domov? Nieeeeee. - zahučí znova.

Tak teda vyrážame smer Košické Olšany. Po 500 metroch začína opäť úplne seriózny dážď. Smerom na Prešov je obloha ožiarená slnkom spoza mrakov, ale nás sprevádza okraj sivého mraku. Prší až do Rozhanoviec. Tam nás konečne mrak opúšťa a začína sa to podobať na neskorú jar. Stále stúpame ako na húsenkovej dráhe. Užívame si zjazd do Keceroviec a prechádzame mierumilovnou dedinkou (po nebezpečných mongolských hordách ani slychu). Šplháme sa do Červenice a navštevujeme obchod. Makovica kupuje vrcholovú prémiu, dopĺňame zásoby vody  a pokračujeme ďalej. Po náučnom chodníku sa dostávame k vchodu do opälovej bane Jozef. Naši extrémisti chcú pokračovať po lesnom chodníku, Makovica ale volí radšej lesnú asfaltku. O chvíľu nás aj extrémisti dobiehajú, v lese bolo trošku prihusto a primokro. Kopro pod Makovicinym nátlakom štartuje GPS, aby sme sa náhodou nestratili. Nepríjemným teplom vyliezame na koniec asfaltky až k bráne na plote vysielača na Dubníku. Bahníme si na teplom asfalte, ozajstný piknik, keď tu zrazu kde sa vzal-tu sa vzal, dofučal tu nejaký cyklista, chytil bránku v plote akoby sa dotkol méty, zvrtol sa a kmital naspäť...... to nás naštartovalo, že už treba ísť ďalej. Makovica zavelila - asi 500 metrov týmto smerom (rozumej cez hustý les a krovie poza plot vysielača) je modrá značka, ktorá nás dovedie na hrebeň na červenú. Ako povedala, tak bolo - strihli sme to prvou cestičkou aspoň približným smerom a o pár minút sme začali stretávať ľudí vracajúcich sa zo Šimonky - no veď už bolo aj 12 hodín a stretnutie bolo o 11-tej - skrátka poriadne sme meškali, veď aj naši pešisti nám volali, či vôbec dorazíme. Aj sme dorazili - všetci bežali opačným smerom, lebo sa rozfúkalo a blížil sa obrovský sivý mrak - pre nás žiadna novinka, takých sme dnes už zažili niekoľko, tak sme si šliapali ďalej. Na Grimovom laze nás čakali naši pešiaci a časť štábu, ktorí ešte balili posledné veci. Zmilovali sa nad nami a doplnili nám zásoby vody. Účastnícke listy vraj dostaneme v Zlatej Bani. Vydali sme sa po zelenej,ako nám poradili. Po peknom úseku lesnej cestičky nasledovala lesná blatičta, potom močarisko, ktoré bolo v dolnej časti prekladané ponáhľajúcimi sa pešiakmi. Všetkých sme úspešne obišli a leteli dolu kopcom. Odrazu Maťo zaštopoval na brzdu. Chvíľu sme nechápali, ale potom sme to videli - roztrhnutá reťaz. Chvíľu sme hľadali spojku, ale potom sme to vzdali - Kopro mal náhradnú, tak to v dedine rýchlo opravili.

V Zlatej Bani sme si dali predražený gúľáš, pozdravil nás v rámci predvolebnej kampane sám pán Herchl a stali sme sa takou miestnou atrakciou - Košičania, ktorí to vzali krížom cez búrku. Pred treťou sme si zistili, že ide aj skorší vlak, tak sme sa vydali na urýchlenú cestu - boli sme rýchli, ale do Kendíc sme prišli o 200 metrov neskôr - presne toľko nám chýbalo na stanicu, aby sme stihli vlak....

tak sme si teda dali pivko a kofolu a počkali na ďalší ... no a čo....

bol to super deň...aj pre tých, ktorí to vzali na biku až domov a namiesto našich 75 mali na tacháči 103.