kategórie:
Názov: Stretnutie čitateľov Krás Slovenska na Veľkej Javorine
Dňa: 27.05.2016 - 29.05.2016
Účastníci: Makovica + 2 spolužiaci
Hostia:

P1250150.JPGvyrážame z Trenčína P1250154.JPGpohľad na hrad zhora P1250160.JPGsmerovníkové šialenstvo SCK-škoda, že C-čok je v teréne poskromne P1250181.JPGpozor, bosorka je doma, má tu zaparkovaného koňa P1250189.JPGŽítková je na samom vrchole kopca P1250204.JPGjeden z mála prameňov
P1250219.JPGna Machnáči P1250242.JPGto sú cesty - odtiaľ sme prišli a sem lezieme P1250262.JPGStrání pod nami, Javorina nad nami P1250264.JPGaha, tu majú pivo...a večeru.... P1250269.JPGteta ubytovateľka nám kýva z okna na rozlúčku P1250276.JPGani to sme sa nevykúpali :-(
P1250289.JPGcestou na Javorinu P1250302.JPGa na Javorine P1250315.JPGposledné metre k vysielaču P1250327.JPGHolubyho chata P1250350.JPG P1250357.JPGsmerovníkové šialenstvo 2 a veťa na Jedľovci
P1250367.JPGkonečne obschlo, vyrážame P1250402.JPGaha, tu ale majú všelijaké pivá P1250404.JPGnázov úplne symbolický P1250422.JPGKošariská - Štefánikov teleskop P1250430.JPGranný pohľad z okna P1250447.JPGto vľavo úplne hore bolo Makovicino
P1250476.JPGmonument P1250479.JPGa my P1250539.JPGcesta k hradu P1250543.JPGhradná brána P1250546.JPGna hornom nádvorí

Popis akcie: 

Bolo to tentoraz ďaleko, na druhom konci Slovenska, ale počasie bolo krásne a lákalo a volalo na bike. Tak sme sa tam teda vybrali.

V rýchlika vystupujeme v Trenčíne a hneď sa pekne zostra vydávame na kopanice - teda, aby ste rozumeli - to sú také samoty, miniatúrne osady na odľahlých miestach, ktovie prečo na tých najvyšších kopečkoch, kam sa treba hodinu štverať stúpaním, že si olizujete predstavec a z ktorých zletíte do druhej doliny s vetrom o závod. Len škoda, že cesta z doliny vždy, ale vždy vedie na podobný kopčisko, z akého ste práve zleteli. A keď potom pozeráte po pol dni plahočenia naspäť, vidíte len kopečky, na nich domčeky a poviete si - aha Vlčí vrch, Žitková, a ďalšie a ďalše, kde sme boli.....Schizofrenicky preskakujeme zo Slovenska na Moravu a potom späť na Slovensko na vyhliadkový Machnáč. Mali by sme ísť ešte aj na Lopeník na rozhľadňu, ale pri pohľade na hodinky (18.00) a do itinerára (ešte 15, či 20 km pred nami), odbočujeme z Mikulčinho vrchu dolu do dedinky Lopeník a cez Březovú s krásnym kostolom sa dostávame do miesta nášho ubytovania - dediny Strání (hádajte, akú mnemotechnickú pomôcku sme na ňu vymysleli pre naše staršie hlavy). Je 20:15, ale kuchár sa zľutoval a povedal, že počká, kým hodíme rýchlu sprchu. Večeriame zdravo a výdatne tesne pred deviatou a stretávame sa s pešiakmi z Košičana.

V sobotu vyrážame hneď zostra na Javorinu. Tak nám dobre ide, že tesne po desiatej sme hore. Sú tu davy z celého Slovenska, len z Košíc nás tu je asi 70. Užívame si letné horúčavy, stretnutie s priateľmi, perfektné občerstvenie zo stánkov pred Holubyho chatou. Podľa dohody sa chystáme odísť o pol druhej, lebo veď máme za sebou ešte len 14 km a pred sebou ďalších asi 40. Počasie to ale asi myslí inak. Tlak prudko klesá a Makovica hovorí, chlapci, nikam nejdeme, do polhodiny leje...kukajú na oblohu, vraj či mi šije, ale moja hlava vie svoje. Makovica ukazuje na juhozápad - odtiaľ príde búrka...aj prišla. Stojíme pod drevenou verandou, ale keď pomedzi neutesnené špáry začnú pretekať potôčiky, bežíme sa skryť do chaty. O pol 4 je po daždi a keď obschne, vyrážame. Rýchly zjazd až do Starej Turej. Na konci mestečka povinná zastávka aj s exkurziou v malom pivovare, rýchly prejazd do Myjavy, krátka zastávka pri Štefánikovom pamätníku a potom už len jazda na Košariská. Hore a dolu, hore a dolu, nemá to konca kraja a na záver ešte aj dedina s typickým názvom - Dlhý vŕšok - bol fakt dlhý. Do Košarísk prichádzame o 20.30. Už sa stmieva, ale kuchár varí do pol desiatej, tak to opäť stíhame. Ešte večerné posedenie  na dvore krásneho penzionu a dobrú noc.

Nedeľné ráno nás víta lejakom. Je úplné bezvetrie, len voda tíško padá nadol, naši dedovia hovorili, že padá zlato. O pol siedmej akoby uťal, dážď prestal a nebo je odrazu modré. Z okna svojej izby Makovica vidí rovno na slnkom zaliatu mohylu na Bradle. Po výdatných raňajkách štartujeme po peknom cyklochodníku. V Brezovej si chlapci kupujú plechovkové zásoby, vraj na mohyle dobre padne. Na mape to vyzerá všelijako, ale napokon je to celkom príjemný výšľap, nepotrebuje ani zastávku na oddych. Stojíme až pod schodami k mohyle. Vynášame biky hore na plató a hore po schodoch priamo k sarkofágu idú chlapci len tak naľahko.

Počasie námn praje, pri slnkom zaliatom monumente sa výborne pózuje. Pokračujeme konečne terénom, ale nie nadlho, dnes to asi bude tiež väčšinou asfalttúra. Prichádzame opäť na Dlhý vŕšok. Tu by sme mohli odbočiť do terénu, ale je dosť mokro a chlapci nemajú chuť sa boriť v bahne, tak pokračujeme po miestnych asfaltkách. Konečne sa pred nami objavuje Višnové a nad ním silueta Čachtického hradu. Máme na výber - buď po zelenej skratkou a diretissimou (neurobila svojmu pomenovaniu hanbu) alebo dlllhou okľukou okolo hradného kopca a potom po nekonečnej asfaltke. Teraz sa Makovica cíti ako medzi Krtkami - rozhodujeme sa pre diretissimu. Naprv poniektorí idú na biku, potom ich všetci tlačíme, občas prenášame cez balvany, ale po polhodine sme hore v sedle. Odtiaľ už pohodlne v sedle biku po hrebienku prichádzame k hradnej bráne. Posledná výzva - strmá cesta k druhej bráne je momentálne ľudoprázdna, tak ju dávame plnou rýchlosťou s patričným spomalením zodpovedajúcim sklonu terénu, ale všetci traja v sedle... Na hrad nejdeme, už to nestíhame a nie je kam dať naložené biky. Tak rýchlo zjazďujeme a za pár minút sme v Čachticiach. Pri kostole nás predbiehajú košičania v autobuse a Makovici spôsobujú takmer infarkt priateľským zatrúbením tesne za zadkom. Do vlaku nastupujeme bez problémov, i keď sa tete sprievodkyni veľmi nechce otvárať batožiňák a najradšej by 7 nastupujúcich bikov napchala do vozňa s 5 stojanmi, na ktorých už visia 3 biky. V príjemnom čase okolo 8-mej sme doma.