Názov: | Stratená s Dráčikmi |
Dňa: | 13.01.2017 - 15.01.2017 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro, Jerguš, Ľubo, Šaňko, Maťka, Emka a Andrejko |
Hostia: |
Ako kždý rok, spájame sa s Dráčikmi, aby sme vyťažili chatu. Je nás spolu presne toľko, koľko treba, teda 18. Cestovanie nadobúda charakter romantiky Orientu, keď v Margecanoch prestupujeme do osobáčika smer Stratená. Pojem osobáčik je presne na mieste - stojí tam jeden , ten najmenší, motorkový vozeň a výpravca poznamenáva, že môžeme byť radi, že zohnali aspoň ten jeden. Asi 20 miestnych to vzdáva a do vozňa sa ani netlačí. Dráčikovia nakladajú batohy romanticky do záchoda, a tak teda cestujeme. Výpravca prezieravo kontroluje lístky až pri Mníšku, keď už väčšina miestnych v Gelnici a Prakovciach vystúpila. Sme na tom v podstate celkom dobre, veď v Indii sa cestuje aj na streche (ale nie je tam -10 stupňov....).
V sobotu sa delíme na 3 skupiny-Šaňkovci idú lyžovať, Dráčikovia do Tiesňav a Dobšinskej a my na tradičnú Zejmarku. Autom sa presúvame na Dedinky a odtiaľ pohodlne nastupujeme priamo na červenú smer Biele Vody. Striháme to krížom okrajom zjazdovky a už aj vchádzame do tiesňavy. Nie sme tu prví, pred nami už niekto nechal v novom snehu svoje stopy. Všade je čerstvý sneh, treba dávať dvojnásobný pozor, lebo nikto netuší, čo je pod bielou perinou. Problematické je jediné miesto - presne to, čo každý rok, ale nakoniec po svahu zaliatom ľadom prechádzame bez ujmy. Nálepkove vodopády sú už len peknou lahôdkou. Z vyhliadky pri skale sledujeme kamzíčie stopy a žasneme nad tým, ako dokážu skákať po tých malých plošinkách. Na Geravách je mŕtvo. Okrem dvoch drevorubačov s motorovou pílou (mali by sa volať drevopíliči?) a vypaseného potkana kukučkujúceho spoza kopy dreva sme tu celkom sami. Koník v ohrade sa snaží z vedra so zamrznutou vodou niečo vysŕknuť, svinky sú zalezené v pelechu a kozy poskakujú ako vždy. Po krátkej pauzičke hľadáme zelenú a už aj razíme panenskú stopu popod lanovku. Pohľad na slnkom zaliate Dedinky - to je čistá romantika...a ešte to zo stromov vysadené srdiečko ...no skoro ako na Valentína. Celkom prozaicky kupujeme v obchode pivo a lupienky, nasadáme do auta a vraciame sa do Stratenej. Kopro rozhoduje, že ideme do kaňona, ale predsa nebudeme pešo chodiť po ceste, tak využívame malé parkovisko priamo pri tuneli. Kaňon v zime je dosť nudný. Aj ľadová výzdoba je zasypaná snehom. Tak si teda cestu krátime vytváraním fázovo posunutej sínusoidy (duše založené romanticky a nie matematicky by povedali, že sú to korálky na šnúrke). Vraciame sa do chaty a výdatne obedujeme. Makovica s Jergušom berú igelity a idú pohľadať nejaké miesto na šmýkanie. Nachádzajú ho asi kilometer smerom na Stratenskú pílu. Vyjazdia 2 trate a vracajú sa na chatu s pozvánkou. Keď sa už zdá, že dráhy ostanú nevyužité. lebo Dráčikovia sú premočení, revákovie drobci unavení a krtkovia leniví, odrazu Kopro zahlási, že sa musí prejsť, lebo ho bolí hlava.... to mu ale nebráni vo vynaliezavosti - dve baterky uchytené na smrek uprostred lúky osvetľujú obe trate a šou sa začína. Končí narazenými zadkami na ostrom kameni, temer rozpáraným rozkrokom na pníku vypíleného smreku, plnou pusou snehu pri náhlom obrate z pozície nohami dopredu na pozíciu dolu hlavou. Po hodine máme skutočne dosť a rozrytý svah nechávame na pospas lesnej zveri.
Nedeľné ráno je presne také, akíé má byť na výstup na Kráľovku. Vyzametané dočista domodra. Vyrážame síce neskôr ako sme chceli, ale počasie je k nám zhovievané. Na chate -8, v Červenej Skale -16 a v Šumiaci opäť príjemných -8. Slnko už svieti plnou silou a v lesnej časti je príjemné bezvetrie. Tak teda stúpame ako po schodoch. Disciplinovane si razíme vlastnú stopu a stopu skialpinistov nechávame nedotknutú. Na Prednom sedle dávame chvíľku oddychu, čas je dobrý, stíhali sme to aj v tom snehu v limite podľa značky. Pokračujeme ďalej strmo nahor. Snehu je čoraz menej a menej a pridáva sa aj svieži vánok, vetrík, či vetrisko. Od Chopku sa začínajú plížiť škaredé sivé snehové mraky, takže to asi bude kto z koho, teda kto dorazí na vrchol skôr. Musíme s hrdosťou konštatovať, že sme to boli my, kto zíťazil, i keď Makovica prešla malou krízou a nepomohol ani čaj a orechovník ako rýchla náhrada cukru. Prišla možno polhodinu za ostatnými, ale nakoniec sme si dali vrcholové foto proti krásnej modrej oblohe. Potom krátky oddych v kamrlíku pre turistov. Makovica vraví, vraj jééj, ako je tu teplúčko a jeden skialpinista jej odpovedá - hej, na teplomeri je -2....no oproti tomu, čo je vonku, to je fakt teplúčko.
Návrat je už rýchly. Nadol letíme dlhými krokmi, skokmi a prískokmi, neskôr aj na klzáku po trati vyjazdenej snowboardistami a skialpinistami. Sivé mraky nás naháňajú a v polcete nadol začína jemne snežiť. Za necelé 2 hodinky sme dolu a keď sa vezieme autom cez Telgárt, po Kráľovke ani stopy. Mraky zatiahli oponu - zasa sme to raz stihli.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3716x