Názov: | Stratená s Dráčikmi |
Dňa: | 08.01.2016 - 10.01.2016 |
Účastníci: | Makovica, Eva, Jerguš + 18 Dráčikov a Drakov |
Hostia: |
Už tradične prijímame pozvanie dráčikov prenocovať na chate v Stratenej a na oplátku im pomôžeme, aby malí draci poznávali krásy zimného raja dobrodružne a bezpečne.
Cestujeme až ráno rýchlikom a s nami aj Zajina mama Janka a jedna malá Dračica. Do Stratenej prichádzame načas. Je hmlisto, ale pod nulou, nepríjemmná predpoveď počasia zatiaľ neplatí. Príjemné prekvapenie - Draci sú už po raňajkách a dokonca temer pripravení na odchod. Zázračne vyrážame okolo 9.20, teda o viac ako hodinu skôr ako minulý rok. Máme v pláne rovnakú túru - na Dedinky, potom Biele vody a uvidíme, ži sa nám Zejmarka podarí. Prvé rebríky zdolávame pohodlne, Draci vyškolení z miulého rooka, že sa to určite oplatí, poslúchajú Makovicu na slovo. Na Dedinkách sa ani nezastavujeme, pokračujeme priamo cez kopec na Biele Vody. Na vrchole zjazdovky využívame hrudy snehu na okraji zjazdovky a dávame si malú súťaž v hode na kmeň mohutného buka. Potom ešte Gabo ľahkovážne sľúbi kofolu či pivo (podľa veku) tomu, kto trafí hrudou šišky na neďalekom smreku. Vyhráva tatko Maťo, takže predstava piva na Geravách je dosť reálna.
Pri vstupe do Zejmarky si dávame prestávku. Makovica odskočí na prieskum, zdá sa, že ľadu nie je veľa a mali by sme prejsť. Nastáva hromadné posielanie poisťovacích SMS a potom už vchádzame do tiesňavy. Deti, sledujúc smrteľne vážnu tvár svojho vedúceho a rozvážne Makovicine kroky, sú discipplinované tak, že sa to až nnedá veriť. Pekne organizovane prechádzame stúpačky a prvé rebríkyx, obdivujeme ľadovú krásu. Za nami vzorne vňcupitajú ešte 2 páry dospelákov. Vôbec sa nenamáhajú nás predbehnúť, lebo presne kopúrujú našu bezpečnú trasu pohybu. Potom ale prichádza na prvý pohľad ťažko prekonateľná prekážka - skala s pretečeným ľadom a visiacou raťazou - je to o ťahu rukami, čo malé deti určite nezvládnu. Makovica vybieha hore pozrieť Nálepkove vodopády, tam je ale všetko v poriadku, teda toto je jediné ťažké miesto. Chvíľa uvažovania, rozostavenie 3 dospelákov na nbebezpečný úsek, výber cesty pre deti a už to aj pekne odsýpa. Jeden za druhým bezpečne prechádzajú a čuduj sa svete, ako 5 peňazí pokojne nad skalou s ľadom stoja a čakajú, pozorne sledujúc svojich kamarátov, ako to zvládajú. Nikto nejačí, nikto nepanikári, všetko ide ako dobre namastený stroj. Chvíľku to trvá, ale bezpečne prechádzame všetci a za nami aj 2 mladé dvojice.
Cez Nálepkove vodopády už ideme s ľahkou dušou, ešte trocvhu ľadu pri vyhliadke a už sme hore. Veľké verejné poďakovanie všetkým - deťom aj dospelým a vzájomný potlesk. Na Geravách je hmla ako mlieho a dvere do reštaurácie zamknuté. Teta ale príde otvoriť a oznamuje, že veru jedlo nemá žiadne. Tak si dávame čaj a kávu a zhrozená bufetárka nemo toleruje konzumáciu vlastného proviantu v reštaurácii...čo už, keď nemá navarené, my sme si chceli objednať....
Odchádzame pred druhou, ešte nakŕmime koníky mrkvoua už aj cupitáme po žltej cez Zajfy a Stratenskú Pílu k chate. Po ceste ešte rýchla súťaž o najrýchlejší sklz po neveľmi šmykľavej šmýkačke (má to výhodu, aspoň nehrozí úraz).
Večerné špagety sa tento rok nepolepili, len sme museli dovárať, lebo ktorémusi drakovi sa vyšmykla z ruky misa a temer 2 porcie skončili na podlahe. Po večer hry, hry a hry, menší do 10-tej a my veľkí až do polnoci. Hrali sme všeličo, ale nakoniec aj tak vyhrali šarády, či po novom aktivity.
Nočná hra sa žiaľ nekoná, lebo jemné pršo-sneho-mrholenie sa zmenilo na dážď a výdatne prčí aj ráno. Sneh sa mení na nasatú špongiu, ale Makovica aj tak vyráža vyvetrať hlavu z prekúrenej chaty do Tiesňav. Tiesňava je zavalená drevom z minuloročnej kalamity. je mokro, je šmykľavo a zovšadiaľ presakuje voda.Nad posledným mostíkom sa zdá, že obloha sa rozjasňuje, mohlo by prestať pršať.... trvá to však len chvíľu, cesta v lese tesne pod Hanesovou je pokrytá 10 cm hrubou vrstvou mokrej snehovodovej kaše. Pohľad na hodinky - 9.25 - ak to otočím, stíham ešte vlak o 10:05, toto nemá zmysel....tk sa aj stalo, ešte smiešna selfie na rebríku a už aj sme všetci 3 spolu na stanici. Vláčik prichádza načas. Je takmer prázdny. V Gelnici ešte nečakaný prestoj, lebo ktosi čosi pohodil na trati - pomáhači a chrániči tam odviezli rušňovodiča, aby si to obzrel. O 15 minät ho priviezli späť, vraj ktosi len rozhádzal nejaké oblečenie po trati, tak môžeme ísť. Stíhame následný osobák a s hodinovým meškaním prichádzame od upršaných Košíc.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5382x