kategórie:
Názov: Stratená s Dráčikmi
Dňa: 08.01.2016 - 10.01.2016
Účastníci: Makovica, Eva, Jerguš + 18 Dráčikov a Drakov
Hostia:

P1200041.JPGpopis trate pred chatou Lesanka P1200048.JPGponad Palcmanskú mašu P1200053.JPGz vyhliadky nad priehradou P1200059.JPGzimná ľadová krajka P1200068.JPGprvé stupačky P1200073.JPGprvé ľadopády
P1200078.JPGnajrizikovejší úsek P1200082.JPGľadový raj P1200088.JPGNálepkove vodopády P1200093.JPGrebríky pri vodopádoch P1200095.JPGposledné rebríky P1200099.JPGľadopád pri vyhliadke
P1200105.JPGa sme hore P1200112.JPGkoníky na Geravách P1200115.JPGleštíme si šmýkačku P1200140.JPGKinderko v akcii P1200145.JPGmy všetci spolu P1200154.JPGpresadačky
P1200157.JPGelektrina P1200167.JPGnedeľné Tiesňavy P1200172.JPGvyzerá to ako zimná rozprávka P1200177.JPGpohľad do Tiesňavy P1200183.JPGprekážky na chodníku P1200194.JPGstopy minuloročnej kalamity
P1200198.JPGokolík v zajatí ľadu P1200202.JPGsmiešne selfie na rebríku P1200207.JPGvychádzam z Tiesňavy smer stanica a sucho vlaku

Popis akcie: 

Už tradične prijímame pozvanie dráčikov prenocovať na chate v Stratenej a na oplátku im pomôžeme, aby malí draci poznávali krásy zimného raja dobrodružne a bezpečne.

Cestujeme až ráno rýchlikom a s nami aj Zajina mama Janka a jedna malá Dračica. Do Stratenej prichádzame načas. Je hmlisto, ale pod nulou, nepríjemmná predpoveď počasia zatiaľ neplatí. Príjemné prekvapenie - Draci sú už po raňajkách a dokonca temer pripravení na odchod. Zázračne vyrážame okolo 9.20, teda o viac ako hodinu skôr ako minulý rok. Máme v pláne rovnakú túru - na Dedinky, potom Biele vody a uvidíme, ži sa nám Zejmarka podarí. Prvé rebríky zdolávame pohodlne, Draci vyškolení z miulého rooka, že sa to určite oplatí, poslúchajú Makovicu na slovo. Na Dedinkách sa ani nezastavujeme, pokračujeme priamo cez kopec na Biele Vody. Na vrchole zjazdovky využívame hrudy snehu na okraji zjazdovky a dávame si malú súťaž v hode na kmeň mohutného buka. Potom ešte Gabo ľahkovážne sľúbi kofolu či pivo (podľa veku) tomu, kto trafí hrudou šišky na neďalekom smreku. Vyhráva tatko Maťo, takže predstava piva na Geravách je dosť reálna. 

Pri vstupe do Zejmarky si dávame prestávku. Makovica odskočí na prieskum, zdá sa, že ľadu nie je veľa a mali by sme prejsť. Nastáva hromadné posielanie poisťovacích SMS a potom  už vchádzame do tiesňavy. Deti, sledujúc smrteľne vážnu tvár svojho vedúceho a rozvážne Makovicine kroky, sú discipplinované tak, že sa to až nnedá veriť. Pekne organizovane prechádzame stúpačky a prvé rebríkyx, obdivujeme ľadovú krásu. Za nami vzorne vňcupitajú ešte 2 páry dospelákov. Vôbec sa nenamáhajú nás predbehnúť, lebo presne kopúrujú našu bezpečnú trasu pohybu. Potom ale prichádza na prvý pohľad ťažko prekonateľná prekážka - skala s pretečeným ľadom a visiacou raťazou - je to o ťahu rukami, čo malé deti určite nezvládnu. Makovica vybieha hore pozrieť Nálepkove vodopády, tam je ale všetko v poriadku, teda toto je jediné ťažké miesto. Chvíľa uvažovania, rozostavenie 3 dospelákov na nbebezpečný úsek, výber cesty pre deti a už to aj pekne odsýpa. Jeden za druhým bezpečne prechádzajú a čuduj sa svete, ako 5 peňazí pokojne nad skalou s ľadom stoja a čakajú, pozorne sledujúc svojich kamarátov, ako to zvládajú. Nikto nejačí, nikto nepanikári, všetko ide ako dobre namastený stroj. Chvíľku to trvá, ale bezpečne prechádzame všetci a za nami aj 2 mladé dvojice. 

Cez Nálepkove vodopády už ideme s ľahkou dušou, ešte trocvhu ľadu pri vyhliadke a už sme hore. Veľké verejné poďakovanie všetkým - deťom aj dospelým a vzájomný potlesk.  Na Geravách je hmla ako mlieho a dvere do reštaurácie zamknuté. Teta ale príde otvoriť a oznamuje, že veru jedlo nemá žiadne. Tak si dávame čaj a kávu a zhrozená bufetárka nemo toleruje konzumáciu vlastného proviantu v reštaurácii...čo už, keď nemá navarené, my sme si chceli objednať....

Odchádzame pred druhou, ešte nakŕmime koníky mrkvoua už aj cupitáme po žltej cez Zajfy a Stratenskú Pílu k chate. Po ceste ešte rýchla súťaž o najrýchlejší sklz po neveľmi šmykľavej šmýkačke (má to výhodu, aspoň nehrozí úraz).

Večerné špagety sa tento rok nepolepili, len sme museli dovárať, lebo ktorémusi drakovi sa vyšmykla z ruky misa a temer 2 porcie skončili na podlahe. Po večer hry, hry a hry, menší do 10-tej a my veľkí až do polnoci. Hrali sme všeličo, ale nakoniec aj tak vyhrali šarády, či po novom aktivity.

Nočná hra sa žiaľ nekoná, lebo jemné pršo-sneho-mrholenie sa zmenilo na dážď a výdatne prčí aj ráno. Sneh sa mení na nasatú špongiu, ale Makovica aj tak vyráža vyvetrať hlavu z prekúrenej chaty do Tiesňav. Tiesňava je zavalená drevom z minuloročnej kalamity. je mokro, je šmykľavo a zovšadiaľ presakuje voda.Nad posledným mostíkom sa zdá, že obloha sa rozjasňuje, mohlo by prestať pršať.... trvá to však len chvíľu, cesta v lese tesne pod Hanesovou je pokrytá 10 cm hrubou vrstvou mokrej snehovodovej kaše. Pohľad na hodinky - 9.25 - ak to otočím, stíham ešte vlak o 10:05, toto nemá zmysel....tk sa aj stalo, ešte smiešna selfie na rebríku a už aj sme všetci 3 spolu na stanici. Vláčik prichádza načas. Je takmer prázdny. V Gelnici ešte nečakaný prestoj, lebo ktosi čosi pohodil na trati - pomáhači a chrániči tam odviezli rušňovodiča, aby si to obzrel. O 15 minät ho priviezli späť, vraj ktosi len rozhádzal nejaké oblečenie po trati, tak môžeme ísť. Stíhame následný osobák a s hodinovým meškaním prichádzame od upršaných Košíc.