kategórie:
Názov: Stavba mohylky na Lajoške
Dňa: 20.10.2018 - 28.10.2018
Účastníci: Makovica, Dušan, Kopro, Peťa, Veronika, Eči, Braňo a veľa kamarátov od Salamandrov a Mirko Juhár z Poproča
Hostia:

Popis akcie: 

10.11. bude 20. pietna spomienka, tak padol návrh, aby sme si našich kamarátov pripomenuli nejako trvalo, aby sme na nich nezabudli - tak, ako si to želal aj Laci Andrási, ktorý svoj plán už žiaľ realizovať nestihol a v marci nás navždy opustil...tak teraz už hádam nezabudeneme....

Po dlhých prípravách, výrobe konštrukcie a tabúľ, nastal deň D.

20.10. vychádzame na Lajošku, je krásne počasie, tak sa nám dielo možno podarí. Chlapci sa pustia do kopania a dievčatá nosia z prameňa vodu na betónovanie. Potom pobehujú po lese a zbierajú kamene na stavbu.

Chlapci kopú jamu hlbokúúúú - aj viac ako 80 cm, ale konštrukcia je stále privysoká. Premeriame a zisťujeme, že má výšku 3,5 m namiesto troch....hmm, v dielni, kde nám ju vyrábali, majú asi bulharské metre.

Zmena plánu - musíme všetko rozobrať, skrátiť, navŕtať  nové otvory a znova zoskrutkovať. Našťastie chatárka Janka má vŕtačku aj fexu, takže do hodiny je všetko opravené a pripravené. Jamu už ale nezmenšujeme, takže všetkok nakúpený betón v prášku sa nám míňa skôr, než vylezieme z jamy. Čo teraz?

Makovica dumá a dumá a vydumá. O hodinu je na Lajoške Kopro s betónom a aj s väčším pokladom - Peťou a malou Veronikou. Tá sa oboznamuje s interiérom chaty a všetci návštevníci, dokonca aj mocní chlapi - poľovníci na ňu pozerajú so zamilovaním a snažia sa dotknúš aspoň nožičky.... A ona si len kuká tými svojimi kukaňami a usmieva sa na kadekoho.

Salamandre ostávajú na nedeľu a pokračujú v budovaní nadzemnej časti mohylky - nedokončia, lebo ani ďalšia dávka betónu nestačila. Teraz nám pomáha Janka a cez týždeň vyváža hore ďalšie miešky.

Týždeň sa s týždňom stretol, prišla ďalšia sobota a už máme pripravenú aj tabuľu a štítky s menovkami. Ovoz nám teraz adrenalínovým štýlom poskytuje Braňo na svojej Vitarke. Jožo Kalapoš ako nositeľ povolenia na vstupu autom do lesa si sadá na sedadlo spolujazdca, Makovica a Stano dozadu a držíme dosky tabule. Braňo rýchlym tempom stúpa po ceste, letíme cez kamenisté úseky a dávame si aj adrenalínový prejazd hlbokou mlákou - zapnúť stierače, pridať plyn a...vidíme len riavu na prednom okne, ako by sme vošli pod vodu. Uvedomujeme si rýchlosť, Braňo sa baví, my sa bojíme. O sekundu je po všetkom, mláka za nami (pozitívne je, že z nej ubudlo dosť vody, ktorá umyla auto a cez netesniace dvere aj Jožka  a vyšplechla na obe strany mimo chodníka). O chvíľu sme pri kaplnke.

Vyložíme, poďakujeme a Braňo vzápätí odchádza venovať sa detvákom. Prichádzajú ďalšie Salamandre a Salamandríčatá, tak robota rýchlo odsýpa. O 11-tej už tabuľa stojí, len spodú časť mohylky ešte dokončujeme. Staráme sa hlavne o to, aby na hornej časti nebolo miesto na položenie sviečok priamo pod doskou, aby nedošlo k nešťastiu. Asi sa nám to aj podarilo, je tam z kameňov poriadny ježko a zatiaľ to vyzerá celkom fajn.

Už len v nedeľu posledné kozmetické úpravy, na ktoré sa podujal Stančo, ktorý ostáva na chate spať a zvyšný betón použije na drobné opravy podlahy vo vestibule chaty. S vďakou za podporu a odvoz materiálu.

Uvidíme, ako naše dielo prijme turistická verejnosť 10.11. - dúfame, že priaznivo a s tichou príjemnou spomienkou na všetkých, ktorých mená už na tabuli nájdu....