kategórie:
Názov: Smrekovica - stretnutie krásistov
Dňa: 31.05.2014
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1360695.JPGtáto riava tečie len pár metrov od jej výveru zo skaly - hore P1360699.JPGa som pri skale P1360702.JPGmostík ponad Diablovu dieru P1360703.JPGa takto sa voda rúti nadol P1360707.JPGchválabohu P1360720.JPGna druhej strane kopca - voda mizne v zemi
P1360730.JPGoficiálny prameň Veľkej Svinky P1360734.JPGchata Simona P1360740.JPGPetrov prameň za chatou P1360749.JPGskutočný prameň Svinky P1360754.JPGRožňavčania pri Markovej skratke P1360756.JPGtu začína polom
P1360763.JPGsom uprostred P1360767.JPGa listnatá lahôdka na záver P1360769.JPGPrešovské sopúchy na obzore P1360777.JPGs karolom a Tomášom na vrchole Smrekovice P1360793.JPGpózujeme fotografom P1360796.JPGSpišský hrad
P1360809.JPGkamenné more P1360813.JPGďalší polom organizátori stihli prerezať P1360815.JPGaj Tatry bolo vidieť P1360820.JPGZelená skala je zelená od machu P1360823.JPGsedlo pod Hejdovom P1360833.JPGpodo mnou Vyšný Slavkov
P1360851.JPGdomčeky v dedine P1360853.JPGpomník rodákovi P1360856.JPGmálo slané, všetci sú v šoku z mojej kuchynskej krabičky P1360857.JPGstavanie mája

Popis akcie: 

Preložený termín nám nesvedčí - bikemaratón, svadba, štátnice...aj počasie je také nijaké - teplota ako na začiatku apríla, objem zrážok ako uprostred monzúnu v Ázii a vietor ako uprostred hurikánovej sezóny v Mexickom zálive... tak vyrážam len na 1 deň. V batohu mám síce aj spacák, karimatku a varič, čo keby sa počasie umúdrilo.

Ranný vláčik s odchodom o 5.25 z Košíc ma vykladá v Spišských Vlachoch. Autobus prichádza načas a všetkých 5 cestujúcich má výbornú náladu. Prechádzame cez všetky možné dediny a od Sp. Podhradia som jediný cestujúci. Dávam sa s vodičom do reči a nakoniec mi zastavuje presne na tej serpentíne Braniska, kde potrebujem. Vydávam sa po lesnej ceste po vrstevnici. Mala by som natrafiť na Diablovu dieru a časť vody Svinky vytekajúce z nej. Skutočne, asi o 20 minút už počujem hukot. Cesta je odrazu preťatá hlbokou úžľabinou, v ktorej sa valí nadol voda. Vysoko nado mnou vidím mostík. Vyšplhám sa tam okrajom koryta potoka a som na žltej značke pri Diablovej diere. Vyteká tu priamo zo skaly časť vody Svinky, ktorá vteká do ponoru na opačnej strane kopca. Taký mohutný prameň sa tak často nevidí. Pokračujem ďalej po žltej značke a o chvíľu vyleziem strmým stúpaním pekným lesom na Chvalabohu. Bez prestávky sa vydávam lesnou cestou, ideálnou pre bike k chatám. Cestou si ešte prezriem ponor Svinky, miesto na ktorom Svinka mizne v útrobách zeme, aby sa tam jej vody rozdelili na 2 časti - prvú z nich som videla v Diablovej diere, druhú musím objaviť niekedy nabudúce. Príjemnou cestou pokračujem stále nahor. Miestami si značka skracuje cestu lesíkom, ale vždy sa vracia na lesnú cestu. Prechádzame popri upravenej studničke s názvom Prameň Veľkej Svinky. Je to ale podozrivé, keďže okolo domčeka studničky preteká zhora dosť silný potok. Vychádzam k lesníckej chate Simona. Má nádhernú krytú veradnu, ohnisko a altánok - ideálne na bivak a je z nej nádherný výhľad na dolinu, kde sa preháňame na kráľovskom bike-maratóne. Len Petrov prameň za chatou je bez vody. Našla som na nete údaj o pravom prameni Svinky, tak ho idem pohľadať...a skutočne ho aj nachádzam asi 200 m od chaty na malej odbočke doprava. Je to ale len taká mokrina, z ktorej vyteká potôčik, teda nič také efektné ako dolu postavená studnička. Len malá tabuľka, ktorú sem dali prešovskí turisti, hľadači prameňov riek.

Keď sa vraciam späť, stretávam Julku a ostatných rožňavčanov. Spolu vychádzame až k odbočke na vrchol Smrekovice. Je ešte len 10 hodín, bola by som tam zbytočne skoro. Idem sa teda ešte piozrieť na chatu na poľane Kravcová. Rezkým krokom vyrazím po ceste, ale len za prvú zákrutu - do cesty sa mi stavajú popadané stromy. Je tam toho, poviem si, veď tie prekračujem už mesiac. Toto je ale niečo iné. Po prvých metroch vyliezam na horné, teda asi 3. poschodie popadaných stromov a vidím pred sebou asi 500 m polomu. Stromy sú naskladané ako zápalky, našťastie, cez chodník sú napadané predovšetkým kmene, koruny s ihličnatými vetvami sú až ďalej. Tak teda behám ako veverička zo strany na stranu po kmeňoch, prekračujem, preliezam úžasnou rýchlosťou 50 metrov za 10 minút. Najhorší je záver, keď sa tam priplietli aj listnáče. Ihličnany totiž rastú disciplinovame pekne dokola a jedným smerom, listnáče si rastú ako chcú. Batoh musí z chrbta dolu a podliezam len tak po kúskoch. Podľa GPS som kdesi nad sedlom Smrekovice, už   netuším, kedy a kam odbočil chodník, tak to teda beriem na Smrekovisu útokom prvým náznakom chodníka. Ako stúpam, objaví sa mi pred očami výhľad na poľanu Kravcová dosť ďaleko a dosť hlboko podo mnou a na prešovské sopúchy. Odchytávam aj trenčianskych turistov, ktorí prešli polomom od Lačnovskej strany a cítia sa stratení. Tak im podávam základný výklad, čo vidia a kde. Cez veľké brusnicovisko sa pripájame k žltej a o chvíľu sa spájame s modrou - keby sme sa dohodli, tak to takto nezorganizujeme - zarovno so mnou vyliezajú na vrchol 2 biky a tlačia ich spolužiaci-kamaráti Karol a Tomáš. Jeden z nich je hviezdou dňa, keďže sa mu tu bude krstiť nová kniha.

Nastáva hodinka stretnutí s kamarátmi z celého Slovenska. Na záver ešte fotka pri kríži - najveselšie je, že nás - asi 20 ľudí pod krížom - fotí asi 10 fotografov, sily sú teda skoro vyrovnané. Po žltej sa vydávame na cestu nadol do vyšného Slavkova. Vôbec to nie je cesta nudná. Hneď pod vrcholom je vyhliadka, z ktorej dokonca vidieť aj Vysoké Tatry. Potom nasleduje kamenné more, neskôr Zelená skala s ďalšou krásnou vyhliadkou. Keď sa zdá, že ďalej to pôjde už len nudne lesom, vychádzame na veľkú lúku v sedle nad Hejdovom. Je tu prístrešok a od neho paradoxne musíme na vyhliadku zostúpiť strmo niekoľko desiatok metrov nadol. Ocitáme sa na skale s krížom priamo nad Vyšným Slavkovom a lomom. Okolo skaly vedie chodníček nadol, tak skúšam, či sa tadiaľ nedá dostať dolu ... nedá. Hore stretávam opäť mojich bikerských kamošov. Ešte strmé klesanie a sme vo Vyšnom Slavkove. Dostávame účastnícke listy, počúvame country kapelu, jeme (klobásu, langoše), pijeme (pivo, kofolu, kávu), užívame si slniečko. Dozvedáme sa, že najbližšie stretnutie bude na Poľane - už sa tešíme. Presne o 17.00 odchádza väčšina autobusov, aj ja s prešovčanmi. A presne o piatej začína pršať. Prší ešte aj v Prešove, kde vystupujeme a presúvame sa na železničnú stanicu. Vláčik ide o polhodinku, takže úplná pohodička.

Bol to krásny deň ešte krajšou krajinou, kam sa bezpodmienečne treba vrátiť.