kategórie:
Názov: Smrekovica-najvyšší vrch Braniska
Dňa: 28.09.2018
Účastníci: Makovica, Magda, Telíčko, Eva
Hostia:

Popis akcie: 

Vraj poďme do Tatier...ale veď nasnežilo...tak niekam inam, Makovica vymysli....tak Makovica vymyslela, Telíčko odviezol a Makovica odsprievodcovala....a vzniklo z toho toto:

O 8.00 vyrážame autom smer sedlo Branisko. Tu parkujeme a ďalej sa už ide pešo. Makovica vedie skupinku po žltej rovno k Diablovej diere. Tri baby sa tak ponáhľajú, že Telíčko sa nestíha prezuť zo šoférskych topánok do turistických vibramiek a hneď to aj zistí...celých svojich xy kg položí pri klesaní rovno do prachu chodníka. Našťastie bez ujmy pokračujeme až k Diablovej diere - výveru Svinky priamo zo skaly. Makovica musí vliesť až dnu, aby sa pozrela, čo je tam vnútri...čo by bolo, pramienok vody pritekajúci zhora zo skaly.

Vraciame sa na cestu a po modrej značke pomedzi nákladiaky z kameňolomu sa presúvame mierne hore kopcom smer Smrekovica. Našťastie o chvíľku autá odbočia doprava do lomu a my sa dostávame medzi chatky do božej prírody. Pomaly, ale isto stúpame okolo improvizovaného prameňa Veľkej Svinky. Makovica tvrdí, že niekde tu je aj skutočný prameň Svinky a naozaj - o chvíľku nás malá smerovka posiela doprava aj s informáciou, že je tam aj lavička a voda že je studená. Okrem toho sú tam aj prezreté hríby a čerstvo vyrastené muchotrávky...

Vraciame sa na modrú a okolo chaty sa dostávame na Markovu skratku a po nej priamo na vrchol. Slniečko svieti, vetrík pofukuje od severu, takže sa schovávame do altánku. Vyprázdňujeme obsah batohov, núkame sa čajom, na obzore hľadáme kopce, ktoré poznáme. Nakoniec za Patriou objavíme aj Kojšovku. Spišský hrad je ako taký malý drobček hlboko pod nami. 

Presun na vyhliadku nad Vyšným Slavkovom. Vidíme celé Levočské vrchy, ale z Tatier len horné končeky vrcholčekov a trošku podhorie. Dobre sme urobili, že sme tam nešli.

Vraciame sa trochu naokolo po žltej, z ktorej záhadne schádzame, ani nevieme, kedy. Široká cesta v polome nás ale privedie na modrú a tam nás odchytáva pán poľovník. Vek 76 rokov, flinta na pleci a na chrbte batoh s dýkou, kanistrom na vodu a v druhej ruke obrovský kôš na huby. Evidentne je šťastný, že stretol aj iné živé bytosti, nielen tie, ktoré sa chystá odstreliť. Pozýva nás do svojej chaty na Kravcovej. Dáme sa uhovoriť, veď za 15 minút sme tam. Usadíme sa v zasklenej verandičke s úžasným výhľadom na Prešovské sopúchy, Lipovce a Bachureň. Povinná jazda na Slovensku - otvára sa fľaštička a ochutnáva sa pravá v Prešove pálená hruškovica...ale aj pramenitá vodička, z neďalekej studničky, ktorej rozbor hovorí, že je vhodná aj pre kojencov.

Ešte foto pred chatou a pri stole a už sa lúčime a vraciame sa do sedla Kravcovej. Krátka porada, či ideme riskovať zelenú, ale nakoniec sa radšej vraciame, ako sme prišli. Je pred 4-tou a výrazne sa ochladzuje. Nahadzujeme  bundy a celkom radi nasadáme do auta.