Názov: | Slovinská skala |
Dňa: | 26.11.2011 |
Účastníci: | Makovica, Braňo, Lacko, Tete, Danko, Kika, Missi |
Hostia: | Inka |
Ráno nás víta hmlou a dokonca popraškom snehu. Na stanici je nás 7 + 1 pes. Braňo štrngá kľúčami, nie preto, že by bol 17. november, ale preto, že nás pozýva previezť sa jeho nájdeným autíčkom. Drobci teda nasadajú a mu väčšie 3 kočky sa vezieme vláčikom. Hmla nás sprevádza po celej trase, v Krompachoch to nie je o nič lepšie a Slovinky sa tiež príliš nesnažia o turistickú pohodu. Keď prichádzame autobusom ku kostolu. naši autíčkári sú už tiež tam.
Vzdávame sa podľa GPS hore cestou, ale po chvíľke zisťujeme, že smer je síce správny, ale mali by sme byť na susednom hrebeni a nie na dedinskej ceste. Makovica teda volí expresné priblíženie k značke systémom - GPS ukazuje tam, hor sa hore svahom. A tak sa dostávame po chvíľke malými chodníčkami vysoko nad dedinu a skutočne aj na zelenú značku. Na kopci prichádzame do Mrázikovho kráľovstva. Ešte aj suché bukové listy a pavučiny na stromoch sú obalené krásnymi ihličkami. Hmla sa zázračne trhá a objavuje sa modré nebo a slnko. Žeby sme ozaj mali zhora aj nejaký výhľad? Pokračujeme po zelenej ešte asi kilometer a Makovica opäť velí smer doprava, dolu z cesty, medzi stromy a stromčeky - o chvíľu sme ale opäť na peknej lesnej ceste, ktorá nás dovedie priamo pod skalu. Tam doslova lezieme bradou rovno pri svahu, ale stojí to za to.Vychádzame na lúku zaliatu slnkom. Pauzička na desiatu padne vhod.
Ďalej to už má v réžii Braňo a vedie nás ku keške. Tete a Danko sú mu v pätách. Prvú nachádzame na okraji skaly pri kríži a v nej malého cestovateľa. Bieroieme ho a prenesieme ho niekam ďalej. Braňo neomylne kráča lúkou ďalej a privádza nás k druhej skale, kde by mala byť aj druhá keška. Akosi ju nenachádzame. Braňo sa nechce a nechce vzdať, ale keď berie kus skaly šmykom temer po bruchu, dáva si povedať a pekne sa vracia naspäť hore. Pomaly odchádzame, ale Braňo sa oneskoruje. O chvúľu sa ozve šťastný výkrik - "Mám"! a Tete s Dankom bežia, dobre si nohy nepolámu. Aj v tejto keške sme našli cestovateľa, ktorý dokonca chce dorayiť až do Austrálie.
No a keď má dnes taký úspešný deň, necháme sa zlákať, že s ním pôjdeme skratkou do Porášňčskej doliny. Hmmm, GPS máme, ale nebol to dobrý nápad. Na chodníček v mape sme netrafili, a tak nám neostávalo nič iné, len vbehnúť do hlbokého žľabu a pomedzi vysokánske skaly sme sa preliezajúcpopadané stromy sme zlizli až do doliny. Po tomto výkone, Dankových unavených vzdychoch, Lackovych nadávkach a Inkinom veľavravnom mlčanísme sa konečne dopracovali dna doliny. Prejsť na cestu cez potok bola po tomto výkone iba malina.
Na ceste sme pokračovali v slovnom futbale a ani sme sa nenazdali, boli sme späť v dedine. Braňo nasňlozil všetkz deti a Makovica s Kikou a Inkou pokračovali pešo smerom do Krompách. BňPrebehli okolo 3 zastávok a pri 4. zastali apočkali si na autobus. ešte nepríjemné 20-minútové meškanie vlaku do Košíc a už aj nasadáme do teplaa vezieme sa domov.
Bol to adrenalínový, ale pekný deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6356x