kategórie:
Názov: Slovenský zimný zraz turistov Kremnica
Dňa: 24.01.2008
Účastníci: Makovica, Mišo
Hostia:

P1010879.JPGštadión na Skalke P1010882.JPGvýhľad smer Banská Bystrica P1010887.JPGlyžiarske trate snov P1010891.JPGsmer Hostinec - už sa tešíme P1010897.JPG...a sme na Hostinci P1010908.JPGpo hrebeni Kremnického štítu
P1010936.JPGpoznáte z PTZ? nové P1010946.JPG"Zlatý" tunel P1010967.JPGstred Európy - nevedie k nemu žiadna smerovka P1010979.JPGpohľad na dolinu Kremnice, v pozadí Jastrabá skala P1010992.JPGpri večernom ukončení zrazu

Popis akcie: 

Optimisticky sme si vzali bežky, veď Skalka je 1200 metrov nad morom a má viac ako 50 km upravovaných bežeckých tratí. Už sme boli tesne pred Kremnicou, keď sa objavili prvé známky toho, že je ozaj zima. Malé fliačiky snehu pokrývali okolité svahy. V Kremnici to nebolo oveľa lepšie. Na prezentácii svietila doďaleka na mape prilepená ceduľa - Trasa 1 pre nedostatok snehu zrušená. Krt je ale tvor tvrdohlavý, tak sme sa teda v piatok ráno napchali s ostatnými lyžiarskymi tvrdohlavcami do autobusov a poďho hore na kopec. Na Skalke nás vítal vetrisko, či až víchor. Zhromažďovali sme sa sa na štadióne, že vraj počkáme na ostatné autobusy. Vtedy to začala organizovať Makovica. Nenápadne presvedčila postaršieho sympaťáka z Horskej služby, že v týchto ťažkých podmienkach nie je vhodné vytvárať veľké bežkárske skupiny a teda by sme mohli vyraziť ako predvoj. Čuduj sa svete, vyrazili sme. Páni, také bežecké trate sme ešte nezažili - upravené na šírku ratraku, či celej zvážnice a navyše na vnútornom okraji rýchla stopa na klasické bežkovanie. Vydali sme sa na tzv. Južný okruh Bielej stopy, kde behávajú asi ženy. Vietor troška ustal, mraky sa potrhali, ukázalo sa slniečko a s ním krásne výhľady - Banská Bystrica, Suchý, Krížna i vrch Zvolen nad Donovalmi ako na dlani. V diaľke mizli v oblakoch Nizke Tatry. Nenáročnou trasou ako na húsenkovej dráhe a potom pekným zjazdom sme zbehli k chate s príznačným názvom Hostinec. Mali tam super kapustnicu, super horský čaj a pekné výhľady pomedzi stromy. Poniektorí sa vyhrievali na slniečku, nás točila STV ako sa snažíme vysomáriť z mapy a potom sme sa už vydali smerom na Kremnický štít - tam keby bolo viac snehu, tak je to to najkrajšie, čo sa dá zažiť - len veľmi mierne klesanie a výhľad na 3/4 kruhu - celá dolina Hrona a Štiavnické vrchy vrátane Sitna. Na druhej chate nazvanej Nevoľnícka (tí miestni vôbec nevyzerali ako nevoľníci) sme si chvíľku odpočinuli a potom už rozprávka skončila. Snehu bolo čím ďalej menej, tak sme museli bežky hodiť na plece a do Kremnice dôjsť pekne po vlastných.
Sobota nás privítala olovenosivou oblohou. Opäť sme sa vyviezli na Skalku. Začali sme veľkým Severným okruhom s tým, že ho trošku skrátime a presunieme sa na Krahule, aby sme stihli aj stred Európy. Makovica mala výnimočne ufrfľanú náladu, deprimovali ju tie prudké klesania, keď si uvedomila, že ich bude musieť vyšliapať späť. Zaujímavé bolo obnovené torzo tunela, ktorým sa prepravovala zlatá ruda i zlatý poklad cez 2. svetovú vojnu. Zjazd k chate Obrázok bol ale super...ten výstup späť už menej, najmä keď sme asi 1,5 km šliapali nahor zbytočne a museli sme sa vrátiť. Potom to už bolo krútenie sa po nekonečných zvážniciach bez značky, ale nakoniec sme trafili. Prekrižovali sme zľadovatelú zjazdovku na Krahuliach, kde sa pohybovalo niekoľko stoviek potenciálnych samovrahov a pokračovali k stredu Európy. Bol ďalej ako sme mysleli, šľapali sme viac ako polhodinu na to, aby sme videli ten smiešny kamienok a textom "SNS pozitiv". Potom sme zbehli do Kremnických Baní a odtiaľ autobusom do Kremnice.
A čo dodať o programe zrazu? Krásne premietania v kine, múzeá otvorené do 19.00 hod., zľavy, niektoré výstavy dokonca celkom zadarmo. Tak by to malo byť všade - mali sme čas na šport i na kultúru.