Názov: | Slovenský raj turistickým autobusom |
Dňa: | 18.07.2015 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro, Kika, Danúšik, Samo |
Hostia: | Samvi 3 kamaráti, Veronika a Ruženka |
To pozeráte, koľko nás bolo! Všetci sme si chceli vyskúšať nový turistický autobus, ktorý konečne zobudený Spiš zorganizoval. Priamym autobusom cez všetky chaty a strediská systémom naokolo bližšie sa po vyše hodiiny obchádzania všetkých chát a odbočiek k chatám vystupujeme na Hrabušickej Píle. Pridávajú sa k nám dve kočko, ako vysvitne mamka s dcérou. Ich obuv je pomerne málo vhodná a vyzerá dosť chatrne, niečo medzo plátenkami a cvičkami, ale keď Makovica zistí, že sú iňobe plnoleté, teda zodpovedné samé za seba, nemá námietky.Od radosti, že sme tu, pokojne platíme vstupné do raja a cupitáme do ústia Veľkého Sokoľa.
Prístup k skalnej úžine je dosť dlhý, ale odrazu sme tu. Veľký Sokoľ, ako vždy, je najdivokejšou tiesňavou - nie divokosťou vodopádov a výškou rebríkov a tým, že je nechaný temer napospas svojmu vývoju. Staré, spráchnivelé kmene, velíkány na dne tiesňavy, ktoré použili chlapi z Horskej služby na nezvyklé dlhé dlhánske kladiny, po ktorých sa dostávame ponad vodu a odumierajúce drevo. Všetkým sa nám tu veľmi páči, je to niečo úplne iné, nezvyčajné a divoké. Malá prestávka, vysoké skalné steny miznú, ale len a chváňíľu a už vchádzame do Rothovej tiesňavy. V sprievodcovi sa píše, že by tu mala byť pamätná tbuľa, ale žiadnu nevidíme. Ešte nefalšované staré železné rebríky, jeden tyický mostík ponad tok vodopádu a už sme hore na Glaci.
Je po 11-tej, dávame si pauzu a skorý obed a začína popŕchať. Tu sa delíme. Samoa jeho 3 kamoši si chcú dať len takú kratšiu trasu na Geravy a Dedinky a my ostatní sa držíme Makovicinho návrhu. Najprv kúsok po červenej, potom kúsok po zelenej a nakoniec po žltej začíname prudko klesať. A klesáme a klesám až na Kaluzy. Miestami nás raj pohostí malinami a jahodami, stáe jemne popŕcha, ale nič tragické. Krátka zastávka pri hrádzi, ktorú obsadzujú nejakí Poliaci a už aj cuitáme nadol Tomášovskou Belou. Pod Tomašovským Ďalšie dumanie, či utekáme na vlak alebo radšej pôjdeme pogratulovať Andrejkovi na Čingov.
Stretávame sa s celou Revákovskou rodinou naprieč troma generáciami, dokonca aj s toou celkom, celkom najmenšou Terezkou, ktorí má sotva mesiac a sotva 3 kilá - v poradí ôsme krtkovské vnúča.....
Na Andrejkovu počesť máme guľáš a úžasný Dankin koláš s čerstvým ovocím......
Ešte hodinka po ceste-neceste a už sme na stanici v Smižanoch, Komické je, že tí, čo si to chceli uľahčiť kratšou cestou na Geravy, poriadne zmokli a chudákom ešte meškal vlak, takže nakoniec aj tak prišli do Košíc tým istým vlakom ako my....
Napriek tomu, že počasie meteorológom absolútne nevyšlo, bol to krásny deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5094x
Eurobus z Vydrníka na Hrabušickú Pílu!
Rád by som dal do pozornosti všetkým Krtkom aj ďalším turistom smerujúcim do Slovenského raja, že okrem turistického autobusu (o ktorom píše Makovica v texte) sa od tohto júla konečne spamätala aj regulérna SAD-ka, teda "Eurobus, DZ Spišská N. Ves" a svojmu autobusu, ktorý jazdí zo SNV (odchod 8:25) do Hrabušíc a na Hrabušickú Pílu spravila zachádzku aj do Vydrníka k železničnej stanici.
Pre košických turistov je to veľmi pozitívna zmena, lebo je možné cestovať z KE osobákom 7:18, vystúpiť z vlaku vo Vydrníku o 8:53, o 9:00 tam nastúpiť na autobus a o 9:22 z neho vystúpiť na Píle (prípadne o pár minút skôr na Podlesku alebo na Hrabušickom Mýte - podľa toho ktorú trasu idete). Lístok z Vydrníka až na Pílu stojí 66 centov (pri platbe Mestskou kartou DPMK). Vyskúšal som včera :-) Jedinou nevýhodou je, že eurobus takto jazdí len do 31.8.
(Len pre pripomenutie, ako blbo sa na Pílu cestovalo v minulých rokoch, kým ešte nechodil ani turistický autobus a kým eurobus nezachádzal do Vydrníka - bolo treba ísť rýchlikom 6:14 a v Spišskej čakať cca. hodinu a pol do 8:25 na bus na Pílu - osobák 7:18 už tento bus v SNV nestíha)