kategórie:
Názov: Slovenský raj-Tonkov memoriál
Dňa: 22.02.2019 - 24.02.2019
Účastníci: Makovica, Ľubo, Ľudka, Laco, Jerguš
Hostia: my sme boli hosťami

P1480389.JPG P1480454.JPG

Popis akcie: 

Keďže sme sa rozhodli získať tento rok jubilejné odznaky za prechod Slovenským rajom s púriloženým čísielkom 60, poctivo sme vycupitali na celú trojdňovku. Laxco príde za nami, sedí doma a čaká na opravárov-ako zistíme neskôr, čakal zbytočne.... keďže my jediní sme z partie akční a vybiehame na túru každý deň, dostávame na piatok na starosť aj rodinku Matejovcov z Prahy.

Stretávame sa priamo na Hrabušickej píle, aby sme sa spolu vybrali do Piecok.Vody nie je veľa, ani snehu, ale chodník po odmäku parádne zmrzol, tak je to pekné klzisko. Nasadzujeme mačence a už nám nič nevadí. Sme v tiesňave temer sami, tak si pózujeme, koľko chceme na rebríkoch, pod ľadopádmi. Predbieha nás len malá skupinka takých urýchlených. Nechávame ich prejsť a pózujeme ďalej. Oproti minulému roku je tu pokojnejšie, suchšie a aj bezpečnejšie. Na Glaci nad tiesňavou vtipkujeme, či si nezopakujeme minuloročný scenár skupinky Liptákov a nedáme Veľký Sokoľ v protismere.... Vzorne, ako správni turisti používame na návrat červenú značku popod Palc. Na rázcestí Pod Palcom sa s Matejovcami lúčime, oni idú skratkou priamo k autu, my si ešte odbiehame k horárni Sokoľ a ešte kúsok po zelenej k jazierku Blajzloch. Je to čarovné miesto, prídeme sem aj v lete na bikoch.

V sobotu, špeciálne na naše želanie, sa ide do Sokolej. Vúčšina sa vyberá autami na Čingov, my sa rozhodujeme pre alternatívu rovno z domu napešo a do prielomu sa dostávame pešo cez Tomašák - oplatilo sa, Tatry krásne vidieť a chodník do Prielomu je čistý, žiadny ľad a šmykľavica. Netušíme, či je skupina pred nami, či za nami. Chvíľku ich čakáme, ale potom sa poberáme hore Tomášovskou Belou. Cestou vidíme, že macko sa bol napiť a nechal tu za sebou poriadnu kopu...takú veľkú, že Ľubo ešte polhodinu dumá nad tým, či to ozaj vyšlo z medveďa a ako je to možné. V ústí Sokolej opäť chvíľku čakáme, ale keď sa objaví len jeden bačik,ktorý tvrdí, že nikoho iného nevidel, tak už tušíme, že skupina je pred nami. Nevadí nám to, užívame si ľudoprázdny raj. Prichádzajúc k ľadopádu vidíme koniec našej skupiny na horných mostíkoch, takže potvrdené, sme vzadu. Pod ľadopádom sa rozkempili ľadolezci, tentoraz priamo z Horskej služby. Sekajú, rúbajú, poniektorí sa toasi učia, tak viac visia na istiacom lane ako na cepínochh v ľade. Jeden z prvolezcov vyliezol na vrcho, druhej kaskády a kričí dolu, že "tu je taký zamrznutý strom, môžem to oň zaistiť?" Zdola mu odpovedajú čosi v tom zmysle, že lepšie by bolo o mostík, ale už sa rozhodol a istí lano o primrznutý strom. Ako to dopadlo, nevieme, odišli sme skôr, než sa im strom podarilo z ľadu vytrhnúť.... 

S radosťou sa flákame po rebríkoch a mostíkoch, nikto netrpezivý sa za nami netlačí. Chvíľka na odpočívadle nad tiesňavou a rozhodujeme sa, že späť Tomášovskou Belou sa nám nechce, takže to obraciame smerom na Kláštorisko. Až neuveriteľne rýchlo prichádzame na Kláštorisko. Cestou ešte chce Makovica odbočiť na žltú slučku po hirnej časti kyseľskej ferraty, ale je zrušená väčšinou. Tak teda len tročňšku okukáme symbolický cintorín, jedno foto s Tatrami a už aj kmitáme po červenej na Letanovský mlyn. Do Tomášoviec sa vraciame okolo bývalej osady a pocyklotrase cez pole. Všetci už sú tu a čudujú sa, kde sme boli tak dlho. A my vraj..."flákali sme sa rajom..."

Večer nás čaká odmeňovanie. Dostávame magnetky a odznačiky aj s pamätným listom. My navyše aj skutočné jubilejné odznaky za prechod 5 tiesňav Slovenského raja v zime. Trochu sa pohráme karty a Dobble, ale akosi to negraduje, tak ideme pred 11-tou spať.

Ráno zbalíme, rozlúčime sa s ostatnými a ideme na Podlesok do Suchej Belej. Chlapci si  skúšajú svoje simňly na atrakciách, ktoré tu ešte stoja po včerajšom Spartane. Dvíhajú vrecia s pieskom a lezú na bariéru. V ústí Suchej Belej stoja dvaja nerozhodní mladíci a ľahkých letných trekových topánkach bez akejkoľvej ňňk protišmykovej zábezpeky. Je jasné, že si ubedomujú, že totoasi nie je dobré rozhodnutie a po krátkom rozhovore s Makovicou sa rozhoduj, že Kláštorisko po cyklotrase bude pre nich dnes asi najlepším riešením. Všade je plno ľadu, ale na mačencoch je to tak akurát bezpečné. Pod Misovým vodopádom stojí mamička s ani 12-ročnou dcérou a sústredene pozerajú hore na rebríky a mostíky. Odrazu sa spoz skaly po stupačkách smerom nadol objavuje ocmo a za ním 2 deti. Čo tam tí stvárajú? "Vracejí se, jenom se chtěli podívat na vodopád" odpovedá mamička...vsjo jasno. Jediná, čo má mačence, je mamička, deti sú v snehulo-čižmách . Vraj sa budú vracať späť, lebo tieto rebríky by nezvládli. Radšej rýchlo utekáme, aby sme to nevideli. Ale asi to zvládli, vrtuľník neletel....

Ľadu je podrtatne menej, aj okno v Okientňkovom vodopáde sa nám zdá akési väčšie. Skratkou sa vraciame na Podlesok, poobliezame ešte zvyšok spartanských bariér a už aj nasadáme do auta. 

Počasie vyšlo, nálada dobrá, žiadny úraz, nič nám viac nechýba.....