kategórie:
Názov: Slovenský raj-Tonkov memoriál
Dňa: 22.02.2013 - 24.02.2013
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa + 25 turistov-veteránov
Hostia:

P1260092.JPGnaše parkovisko na píle P1260095.JPGvstup do Piecok P1260098.JPGprvý mostík P2460154.JPGzozáveja šmykom do potoka P1260104.JPGľadová jaskynka P1260109.JPGprvý rebrík
P1260113.JPGa sme na ňom P1260117.JPGobidvaja P1280527.JPGa aj Makovica P1260127.JPGskala má nádchu P1260137.JPGpatrí mi celý svet.... P1260142.JPG... aj keď sa to tuto celkom nezdá
P1280536.JPGľadové záclony P1260156.JPGaj hrubé závesy P1260159.JPGpani zima kraľuje P1260172.JPGtadiaľto pôjdeme P2460177.JPGranné fotenie P2460192.JPGa my všetco
P1260194.JPGpred ubytovňou - smer Tomašák P1260196.JPGnad dedinou P1260198.JPGa sme hore... P1260202.JPGŠarádový tím sa baví P1260209.JPGguľovačka zo skaly na skalu P1260217.JPG
P1260219.JPGhmly pod nami P1260226.JPGKopro prepletal nožičkami príliš pomaly

Popis akcie: 

Predpoveď neveští nič dobré, vysoké teploty a dážď, to aby sme si vzali namiesto vibramiek člny. Skutočnosť je ale - aspoň a piatok a v sobotu ránu trošku priaznivejšia.

V Spišských Tomášovciach sú okolo ciest statočné snehové mantinely a na ceste samotnej ľadové koľaje. Po vyspovedaní domorodcov konečne nachádzame turistickú ubytovňu, kde strávime tento víkend. Naša izba 101 je nadpriemerne veľká, zmestil by sa sem prenocovať celý náš oddiel. Má asi 5 elektrických zásuviek, ale ani v jednej nie je šťava. Peťa vyhlasuje, že jej to nevadí, že aj tak by raz chcela žiť odtrhnutá od sveta na nejakej samote bez elektriny a bez internetu. O 3 minúty nato ale zlostne skáče po posteli, vraj bože, tu asi nie je signál, ako sa dostanem na net..... s tým odtrhnutím  od sveta to teda asi nebude také ľahké.... V piatok večer zábava viazne a nebyť hyperaktívneho Matúška (asi tak 8 rokov), tak sa aj nudíme. Dobble má ale úspech, chcú ho hrať všetci - mladí aj starí.

V sobotu ráno sa nasáčkujeme do áut a vystupujeme až na Hrabušickej Píle. Po krátkom presune pomedzi snehom  zasypané domčeky  prichádzame do ústia Piecok. Je to tiesňava dosť natiahnutá, s dlhými presunmi priamo v potoku a s malým množstvom vysokých rebríkov - vlastne kovové sú len 2 a potom už len desiatky mierne šikmých drevených rebríkov, ktoré treba prekonávať postojačky balancujúc bez opory nad hučiacou vodou potoka. Tak sa teda statočne premiestňujeme z jednej strany potoka na druhú, preskakujeme po kamienkoch (občas aj mimo nich po členky vo vode), šmýkame sa po zadkoch z vysokých závejov rovno do potoka, prepadávame sa medzi cencúle v dolných vrstvách bielej periny v tiesňave, občas sme nútení nedôstojne klesnúť na všetky 4, lebo pud sebazáchovy nepustí - žiadna opora rúk, pod nami hlboká voda a na drevených priečkach hrboľatá vrstva ľadu a snehu...

Po niekoľkých zastávkach, kde sme sa čakali, aby sme sa po tiesňave príliš neroztratili, sa konečne dostávame na Glackú cestu. Nasleduje ďalšie čakanie ale keďže nám je už poriadna zima a odmietame ponúkaný ohrev typu Tatranský čaj, pokračujeme ďalej. Makovica si nie je istá skratkou, ktorá vedie späť na Podlesok, tak pokračujeme po žltej až pod Vtáčí hrb a ďalej po červenej nádhernými serpentínami v lese na Podlesok. Peťa sa vytešuje. keď vidí modrú cykloznačku, po ktorej vlani v septembri letela hore kopcom na slovenskorajskom cyklomaratóne. V kolibe na Podlesku je už veľká časť skupiny, ktorá to vzala skratkou. Ohrievame a sušíme sa pri krbe, Peťa si neúmyslene suší aj kožu priamo na tele (výsledkom je nepekný pľurgier). Ohrievame sa aj zvnútra cesnačkou (ktorej chýbal najmä cesnak a potom aj topiaci sa syr) a palacinkami. Konečne sme okolo pol 4. všetci dolu a pomaly sa autá vracajú na základňu v Tomášovciach.

Po spoločnej večeri pokračuje voľná zábava a odovzdávanie odznakov a pamätných listov za účasť na tejto spomienkovej akcii na Tonka Koréneka, ktorý zasvätil zimnému prechodu Slovenským rajom celý svoj život. Najprv sa hráme sami, potom je nás na dobble už 7, nakoniec pokračujeme mincou, slovným futbalom (ktorý väčšina prítomných nechápe) a končíme pri... no jasné, šarádach. Dve Zuzky a Alexej, ktorí tiež patria k tej mladšej  časti účastníkov a neskôr aj Peco sa nadšene pridávajú - perličky z výberu - Kolibríčie zápasy, predškolská výchova a perla - Kohútik v agónii, ktorého Makovica síce nakoniec dala, ale privodila si vyskočený stavec krčnej chrbtice. Končíme až po polnoci. Stavba snehuliaka, na ktorého sme sa tešili, sa nekonala, keďže od 19.00 vonku statočne prší.

Ráno pokračuje jemné mrholenie a po spoločnom nekonečne dlhom fotení, kde hlavným aktérom je legenda košickej fotografie, Saša Jiroušek,  sa osadenstvo rozhodne, že nejdú nikam moknúť a čvachtať sa vo vode. Je po deviatej, vlak nám ide o 10.56, tak ešte rýchlo vybiehame na Tomášovský výhľad - hneď nad dedinou s úžasom zisťujeme, že tu už neprší a aj sneh je dosť hutný a nepremokáme, ako sa na prvý pohľad zdalo. Tak teda v šarádovskej zostave vybiehame (doslova) na Tomašák. Je 10.05, tak už len rýchlo pár fotiek, pohľad na hmly pod nami, guľovačka zo skaly na skalu, pár snehových gulí smerovaných na lúku pri rieke hlboko pod nami, spoločné foto a už aj my vlakoví, spolu s Pecom, letíme nadol - doslova letíme, do odchodu vlaku je polhodina. Kopro nestíha vo vysokom snehu mimo vyšliapaního chodníka prepletať nožičkami, batoh ho predbehne a už aj ho prišpendlí tvárou rovno do snehu. Peťa, pozerajúc na ten loping končí podobne - tentoraz od smiechu. Vďaka Pecovi, ktorý bežal kolektívne s nami, aby nám otvoril auto, v ktorom sú naše batohy, všetko stíhame. Na stanici ešte asi 4 minúty čakáme, kým príde netradične červený pantograf.

Nasadáme, neoblomný ujo sprievodca nás hneď inkasuje a hovorí, že vraj máme ísť do vedľajšieho vagóna, lebo tam sa kúri....až vtedy si uvedomujeme, že je tu akosi chladno, ale kašleme na to, veď po 2 dňoch sme zvyknutí - dorážame zásoby sladkostí, dopíjame čaj z termosky a pomakly sme - dosť netradične tesne po 12.30 doma. 

 

Obrázok používateľa Anonym

tak veru, zabava bola...:))))

tak veru, zabava bola...:))))