kategórie:
Názov: Slov.zraz Svidník - ku prameňu Ondavy
Dňa: 02.07.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Zuzka, Mišo, Mates, Danka
Hostia:

P1040063.JPGranný odchod - odchádzame vždy medzi prvými P1040066.JPGstretnutie s Ondavou pod Ciglou P1040072.JPGnaša skupinka pri minerálnom prameni DSCN8424.JPGprvý brod DSCN8428.JPGdruhý brod P1040078.JPGuž neviem koľký brod
DSCN8430.JPGkúpalisko Makovica DSCN8442.JPGkonečne sme v Ondavke DSCN8443.JPG...a pri oiciálnom prameni rieky Ondava P1040092.JPGpauzička v tieni kostolnej záhrady DSCN8458.JPGzu neostáva iné, len tlačiť, nie sme predsa Kopro! DSCN8461.JPGkeška-krčma s chladenými nápojmi
DSCN8483.JPGno, tu sme asi skončili P1040102.JPGrazíme si cestu do Poľska P1040103.JPGzjazd po poľskej lúke plnej bodliakov a močiarnych tráv DSCN8488.JPGdôkaz, že sme ozaj v Poľsku DSCN8491.JPGno, v Poľsku, ake kde vlastne.... DSCN8518.JPGpoľský vojenský cintorín
P1040118.JPGbohatý obsah kešky pri cintoríne DSCN8535.JPGteraz je to už vážne - cesta uprostred lesa zmizla DSCN8537.JPGzaslúžený relax pri jazierku DSCN8539.JPGzaslúžený zjazd po lúkach DSCN8555.JPGKopro si nadbieha kilometre v protismere P1040140.JPGkonečne opäť na Slovensku a na krásnej ceste....
DSCN8578.JPG...ale len na chvíľu.Takto štýlovo cestu hádam nikto ešte neskončil P1040141.JPG P1040148.JPGDankina smotanová terapia na spálené nohy - funguje

Popis akcie: 

Na bicykloch sa zo Svidníka dosť ťažko podnikajú výlety, pretože všetky cesty sú veľmi frekventované a plné kamiónov. Rozhodli sme sa sledovať tok rieky Ondava až k jej prameňu do dedinky Ondavka.
Cestou necestou zo Svidníka popri riečke Ondava
Z hlavnej cesty smerom na Bardejov odbočujeme už po asi 10 kilometroch v Nižnom Mirošove. Po celkom slušnej asfaltke sa dostávame až do Cigly. Tu sa začína skutočné dobrodružstvo. Opúšťame asfaltku a po neznačkovaných poľných cestách sa vydávame proti prúdu rieky. Na ceste sú mláky, húština močiarnych tráv a onedlho nás zastaví prvý brod. Našťastie koryto je plytké a netreba ani zosadať z bicykla. Stretávame vzorného počerného deda, ktorý sa vybral so svojimi vnúčatami na výlet. Má ich okolo seba 11 (slovom jedenásť) vo veku 1-8 rokov. Najkrajšie sú tie 3, ktoré sú ako malý rebrík nasúkané za sebou v hlbokom kočíku, pekne podľa veľkosti. Ešte prejazd cez čerstvo pokosenú lúku a už sme v Nižnej Polianke pri plážovom kúpalisku Makovica. Teta pokladníčka sa nedala uhovoriť na polovičnú cenu vstupného, veď sa chceme len na dvadsať minút hodiť do studenej vody, a tak pokračujeme bez osvieženia ďalej. Ešte dve dediny a pred nami je Ondávka.
Prameň Ondavy
Zastavujeme v neveľkej dedinke Ondavka s len 25 domami a 19 stálymi obyvateľmi. Oficiálny prameň je takmer na konci dediny na ľavej strane cesty. Je na ňom pamätná tabuľa z roku 1934, ale dnes by sa z neho vody asi nikto nenapil, ten betónový otvor nás vôbec neláka. Radšej využijeme pohostinnosť domácich obyvateľov a naberáme chladnú vodu z vodovodu. Zhovorčivá tetuška nás posiela späť popri hlavnej ceste, lebo hore sú vraj len lesy...
Návrat po Slovensko-Poľskej hrebeňovke
Vrátiť by sme sa ale chceli po červenej hrebeňovej značke, a tak nás čaká strmý výstup poľnou cestou. Podľa GPS navigácie volíme najkratšiu cestu na hrebeň, tlačíme bicykle najprv strmou kamenistou cestou, potom hore lúkou s metrovou trávou. Kopro si odskakuje na kešku a o chvíľu nadšene volá, že také niečo ešte nevidel – Keška s bufetom!!!! V prepravke v tieni potoka si trónia minerálky, kofola a plechovky piva (aj nealkoholického). Chlapci si niečo kupujú v samoobslužnej skrýši a dobiehajú nás. Podľa GPS sme priamo na červenej značke, len škoda, že terén na to nevyzerá. Odkedy máme Schengen, nikto sa o hraničné pásmo nestará. Po dvadsať minútovom úmornom hľadaní v černiciach a húštinách sme konečne natrafili na jeden kus červenej slovenskej značky a jeden kus poľskej modrej značky. O tom, že by tu mal byť nejaký chodník, sa nám nemôže ani snívať. Keďže vracať sa nám nechce, volíme cestu na blízku asfaltku v Poľsku, ktorou by sme sa mali pohodlne dostať čo najďalej na východ.
Návšteva u susedov Poliakov
Prekonávame mladú bučinu, rašelinisko, v ktorom niektorí okúsia „blahodarné“ účinky rašeliny na svoje kĺby a konečne sa dostávame na lúku. Podliezame drôtené ohrady a predvádzame jazdu zručnosti pomedzi dvojmetrové bodliaky. Konečne sme na ceste. Nie je síce asfaltová ako sľubovala mapa, ale je na nej dokonca červená cykloznačka. Vydávame sa doprava a v duši tŕpneme, čo bude nasledovať. Bicyklujeme ozaj krásnym krajom a temer bez áut. V osade nad obcou Radocyna navštevujeme vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Kopro nachádza svoju prvú geocachovú schránku v Poľsku. Miestneho traktoristu sa pýtame na cestu, ale tej zmesi rusínčiny a poľštiny nerozumie nikto z nás a zjavne ani on nerozumie našej slovenčine. Tak sa s malou dušičkou vydávame po lesnej ceste nakreslenej v mape. Prekvapuje nás svojou kvalitou až po vrchol stúpania. Tam sa odrazu objavuje zelená značka, ktorá nám prikazuje ísť vpravo. Poslušne ju nasledujeme. Naše predieranie sa hustým porastom je odmenené krásnym prírodným jazierkom. Robíme si piknik, dojedáme zásoby, chlapci otvárajú plechovku nealkoholického piva a vydávame sa na strastiplnú cestu ďalej. Ešte prudký zjazd po ceste prejazdenej lesnými mechanizmami, ktorý neskôr vymeníme za krkolomný zjazd pokosenou lúkou a vychádzame na "asfaltku". Cez Wyszowatku a Grab sa dostávame do Ozennej. V obchodíku si za slovenské koruny kupujeme krovky a s veselou mysľou sa vydávame hore strmou asfaltkou na Slovensko.
Dojazd do Svidníka
Nevyhnutné fotenie na hraniciach, zistenie, že pohraničná hrabeňovka vyzerá aj tu podobne nepriechodne a už si aj vychutnávame strmý zjazd. Po pár zákrutách nás čaká šok - asfaltka zrazu mizne a na jej mieste začína rozbitá kamenistá cesta. No čo, prežili sme už aj horšie... Z Nižnej Polianky je to už len pohodová cesta prakticky stále mierne dole kopcom až do Svidníka. Časový plán sme dodržali a v pohode sme stihli večeru.
Prešli sme asi 70km po cestách a necestách a presunom, ktorý niekedy ani zďaleka nepripomínal bicyklovanie.

GPS súbory: 
Súvisiace články