kategórie:
Názov: Slanský hrad a Koscelek
Dňa: 29.01.2011
Účastníci: Makovica, Danka, Veronika, Janni, Kika, Laci, Tete
Hostia:

P1110829.JPGšťastne sme dorazili do Slanca P1110838.JPGveža Nebojsa P1110842.JPGa zvyšky múru paláca P1110848.JPGto nie je hradný fantom, len Makovicin tieň P1110856.JPGkočky pod klenbou veže P1110860.JPGspoločná fotka
P1110875.JPGsmerom na Slánske sedlo P1110877.JPGstopy boja vtáka a hlodavca P1110887.JPGpod Dobrákom P1110892.JPGsmerovník na Márovke P1110896.JPGstudnička pod chatou Karolka P1110898.JPGchata Karolka
P1110903.JPGprechod potoka a la Slovenský raj P1110907.JPGcez rúbanisko pod elektrickým vedením P1110908.JPGtabuľa na Koscelku P1110910.JPGmostík cez Olšavu P1110911.JPGa na obzore je už myšliansky kostol P1110913.JPGTete a hrad na myšlianskej stanici

Popis akcie: 

Ráno je mrazivé, ale bez jediného mráčka, to veští pekný deň, i keď autobus pre návrat o 16.55 sa nezdá byť až taký dobrý nápad. Stretáva sa nás spolu 7 - 6 krásnych ružičiek a jediný tŕnik medzi nimi - Lacko.Pokojne sa usádzame v zadnom vozni súpravy. Sledujeme cestu, v Bohdanovciach pristupuje Veronika. Pohodlne sa vezieme a očumujeme nový Ruskovský kameňolom. Keď sa ale vlak pohýna, popred okno defiluje stanica Slanec - previezli sme sa!!!!!, zabudli sme vystúpiť!!!!

V Kalši vyskakujeme z vlaku, Makovicine mozgové závity makajú naplno a spomína si, že o chvíľu ide vlak späť - skutočne, o 3 minútky je tu. Nastupujeme a milej sprievodkyni vysvetľujeme, čo sa nám stalo. S úsmevom a vetou..."no čo už s vami, tak teraz už nezabudnite vystúpiť"... pokračuje v kontrole cestovných lístkov. V Slanci radostne zdravíme výpravcu a robíme historickú fotku pred budovou stanice.

O chvíľu sa už rozplývame nad krásnym výhľadom zo Slanského hradu. Meditujeme o tom, ako by mali zachrániť rozpadávajúcu sa okrúhlu vežu a obdivujeme zaujímavo naskladané kamene v klenbe veže. Pokračujeme po červenej, ktorá sa už tradične stráca pri Trstinovom jazierku. Tak intuitívne pokračujeme smerom na Slanské sedlo. Nad lesom krúžia krkavce a jeden dravec. O chvíľu vidíme v snehu stopy nejakého hlodavca a okolo stopy krídel - no, ten myšiak to asi neprežil.

Cesta okolo Dobráka je krásna - stúpa pomaly a našťastie necítime, že pod mäkkou snehovou perinou sa skrýva asfaltka. Tesne pred pripojením žltej si sadáme na krátky odpočinok a s vyhliadkou na horný koniec Slánskej Huty desiatujeme. Kika a Lacko sú už netrpezliví a utekajú dopredu. Kmitáme za nimi, ale medzitým ešte vyplašíme 2 srnky a cez cestu asi 50 metrov pred nami prebehne líška. Lacko sa nevie dočkať, kedy už bude pri chate Karolka (odkiaľ ale nabral, že tam máme ísť?). Tak ich teda my ostatní čakáme pri rázcestníku na Márovke, keď sa mu ale nedá dovolať, pri pohľade na hodinky zisťujeme, že je najvyšší čas zmeniť plán našej cesty. Skárošskú vyhliadku už vynecháme a vydávame sa po modrej smerom na Vyšnú Myšľu. Chatu Karolka zaraďujeme do databázy kandidátov na Mikuláške alebo veľkonočné bláznenie. Makovica tvrdo hľadí do mapy a v ten pravý čas velí, kedy a kam máme odbočiť. Pomerne sa jej darí, až na poslednú odbočku, ktorá má byť na malú nenápadnú lesnú cestu - odbočujeme, ale v konečnom dôsledku prichádzame až pod Červený vrch - to znamená, že sme trošku viac na západ, ako by sme mali a trošku viac na juh ako by sme mali - tak pekne cupitáme pod vedením Makovice, ktorá síce vyzerá veľmi sebaisto, ale asi veľmi netuší, kde sme. Pripájame sa k potoku a sledujeme jeho tok. O chvíľu vychádzame na otrasné rúbanisko - pílčíci zoťali všetky mladé stromy pod vysokým napätím a nechali ich tam, samozrejme aj krížom cez cestu. Predierame sa cez tie konáre a vtom ktosi kričí - aha, diviak.... no, či to bol diviak alebo väčší pes, to na tú diaľku nebolo viedieť, ale bolo to čierne a veľké. Konečne vchádzame opäť do lesa a konečne Makovica našla Koscelek. Už aby rozbehala to GPS. Po krátkej zastávke už len prejdeme cez mostík nad Olšavou a o chvíľku sme v Nižnej Myšli. Máme ešte kopu času, tak ochutnávame šípkový džem zo zmrznutých šípok.

Bol to taký živý deň - stretli sme síce len jedného človeka, ale zato tej zveriny bolo viac než dosť - stretli sme hádam všetko, čo tu naokolo pobehuje.