kategórie:
Názov: Skoro na Miliči ale určite s výhľadom na Tatry
Dňa: 03.03.2012
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Peťa, Kaťa, Kika, Szabi
Hostia: Eskimo, Monika a havka Selma (či Šelma?)

P1170607.JPGpripravení na odchod vo Vyšnej Myšli P1170613.JPGkrátka prestávka na desiatu o deviatej P1170616.JPGVeľká Márovka P1170621.JPGduté drevo na Malej Márovke P1170623.JPGkrásne stromy na lúke pod vyhliadkou P1170627.JPGjedna na Slovensku, druhá v Maďarsku
P1170630.JPGa všetci spolu na hranici P1170643.JPGviete čo z vyhliadky fotíme? P1170638.JPGToto....Tatry P1170634.JPGa takto vyzerajú zbližšia P1170645.JPGdruhá vyhliadka na Vihorlat - trošku zamračená P1170649.JPGtrénujeme Selmine reflexy
P1170652.JPGbrodenie po hrebeni P1170654.JPGlen toto trčí z hraničných kameňov P1170655.JPGFüzér na dohľad P1170658.JPGpo modrej v Maďarsku P1170662.JPGsúpis zákazov-to posledné je zákaz jazdy cyklistov v protismere P1170666.JPGznačky na Malej Márovke
P1170667.JPGdojedanie zásob P1170668.JPGpo ceste smerom do Slanca P1170674.JPGSlanský hrad a blato....

Popis akcie: 

Píše sa krásny dátum 3.3. Je sobota ráno a obloha je presne taká, ako predpovedal Aladin - vyzametaná od obzoru po obzor a nádherne modrá. Na stanici je nás pekná kôpka -9 plus 1 pes. Eskimo konštatuje, že je to akurát na hrane - ešte jeden človek navyše a bol by to nebezpečný dav. Takže touto cestou ďakuje všetkým, čo neprišli....

Vystupujeme vo Vyšnej Myšli a hneď sa vydávame cestou strmo nahor. Psi všetkých druhov nás sprevádzajú koncertom havkania, zavýjania a iných miestami aj zlostných zvukov. Ktovie, možno sa im páči naša Selma. Cesta cez pole je krásne zmrznutá, takže nám Makovicou v pozvánke sľubované zablatenie nehrozí. Vstupujeme po modrej značke do lesa a prekvapuje nás pomerne hrubá snehová pokrývka. Bezpečne ale postupujeme po vyšľapanom chodníčku, či zamrznutej ceste, na ktorej poniektorí predvádzajú aj pekné tanečné variácie. Špekulujeme, či bude vidieť Tatry, ale pohľad pomedzi stromy nám hovorí, že už sú tam, v diaľke nad kopcami, len ich clonia stromy naokolo. Po jednej krátkej pauze na predčasnú desiatu (už o 9.00) prichádzame ku chate Karolka a na Veľkú Márovku.

Červená nás bezopečne privádza na veľkú lúku na Malej Márovke priamo pod Skárošskou vyhliadkou. Temer bez prestávky pokračujeme po žltej k prvémum hraničnému kameňu. Na maďarskom území parkuje osobné auto - no toto! My sa vydávame strmo nahor priamo po hranici. Prekvapenie druhé - snehu akosi pribudlo a začíname sa boriť, miestami až povyše kolien. Len Makovica tvrdí, a občas nám to aj dokazuje, že sneh nás udrží, ak budeme našľapovať jemne a na celé chodidlá.... no, hádať sa s ňou nemá zmysel, tak ju nechávame ísť vpredu. Návleky sme podcenili, tak máme o chvíľu plné topánky studeného a mokrého granulátu. To, čo nás čaká na skale vyhliadky, však stojí za to. Nad Luníkom iX. sa vypínajú zasnežené končiare Vysokých Tatier. Vidieť samorejme aj Kojšovku, Kurtavu skalu nad Jaklovcami, Turniansky hrad,cementáreň v Turni, maďarské pokračovanie včelárskeho lomu..... skrátka výhľad ako na objednávku.

Makovica ale ešte sľubuje Vihorlat a Šíravu, tak sa plahočíme závejmi na hrebeni ďalej. Žiaľ, smerom na východ je mierne zamračené, takže  Vihorlat rozoznávame len matne, Šíravu vidí len Szabi a ukrajinské Karpaty sa schovali celkom. Čím viac sa blížime k vrcholu, tým je sneh mokrejší a hlbší. V mieste, kde sa z Maďarska pripája modrá značka, to definitívne vzdávame a tých 450 metrov na vrchol si nechávame na apríl. Len Monika a Makovica idú ešte pár metrov, aby si odfotili hrad Füzér hlboko v doline. Potom sa už vydávame po modrej nadol. Oproti nám prichádza maďarská rodinka odhodlaná zdolať vrchol. Zdravíme sa každý po svojom a pokračujeme ďalej. Kúsok cesty musíme absolvovať Makovicinou skratkou podľa GPS, opäť brodením v závejoch, ale zakrátko prichádzame na cestu a po nej bezpečne cez hranicu späť na Slovensko. Ešte predtým obdivujeme súbor zákazov zrejme v prírodnej rezervácii, ako Koprovi prezradil prekladač v googli.

Na malej Márovke si dávame pauzu, vyjedáme zásoby a dohadujeme sa, ako ďalej. Väčšina má už mokré nohy, takže vyhráva variant po ceste bez veľkého snehu. Veď na Veľkej Márovke sa ešte dohodneme. Cestou sa však stratila Selma. Ak sa môže pes stratiť? Jednoducho - chúdiatko zapadla do snehu a toľko sa točila, kým sa vyhrabala von, že úplne stratila orientáciu a rozbehla sa po stope svojej paničky presne opačným smerom. Bežala ako o závod, nedala sa zastaviť. Monika kladie z chrbta batoh do snehu a beži zachraňovať svoju štvornohú priateľku. Po asi 15 minútach volajú, že sa našla - temer až v Maďarsku. Toto rozhodlo a volíme najkratšiu a najpohodlnejšiu cestu do Slanca. Cestou sa nám otvárajú výhľady  na Slanský hrad netradične na pozadí so zasneženým Vihorlatom.

Na záver nás čaké ešte aj sľubované blato, ktoré malo byť dnes hlavným hrdinom, ale našťastie sa tak nestalo. Cesta po poli dolu do Slanca nám farbí topánky pekne dohneda. Deň končíme ako sme začali - psím koncertom pri ceste dolu dedinou.