kategórie:
Názov: Šivec-malý aj veľký a jaskyne
Dňa: 12.03.2016
Účastníci: Makovica, Eva, Jerguš, Eskimo, Šaňko
Hostia:

P1210596.JPGprečo je tá voda tak krásne zelená? P1210601.JPGvybiehame hore P1210603.JPGa dobieha aj Evka P1210604.JPGCestovateľ II. P1210607.JPGprvý dnešný kvietok P1210609.JPGstavby na potlachovisku
P1210620.JPGKojšovka so snehom P1210623.JPGna Šivci P1210626.JPGa zo Šivca P1210633.JPGmegabuk P1210635.JPGEvka, to nie je Antonova jaskyňa P1210639.JPGešte kúsok
P1210643.JPGa sme tu... P1210651.JPGpohľad zhora do okna P1210659.JPGa z protiľahlej skalky P1210665.JPGnaše kreácie cez potok P1210666.JPGten je ale rýchly P1210667.JPGistota je istota
P1210668.JPGposledný dnešný kvietok - zubačka žliazkatá

Popis akcie: 

Meteorológovia nám sľubujú aj na sobotu pokračovanie piatkového vetríčka, ale nás to neodrádza, veď keď to bude rizikové, zídeme do lesa alebo do doliny a bude. Tak sme aj urobili.

Na Hámroch pri moste čakáme chvíľku na Šaňka a už sa aj vydávame po známej ceste nahor...hmmm, po známej. Akosi to tu nepoznávame - stromov čím ďalej tým menej, lesných rozbahnených ciest čím ďalej, tým viac. Ani poriadne nevieme, kde máme odbočiť. Už sa nám zdá, že ideme zle, keď tu odrazu kde sa vzala, tu sa vzala, šípka smer Drienková skala. Celí natešaní, že sme trafili, vybiehame hore a tešíme sa z výhľadu na krásne zelenú vodu z Ružína. Na Evkinu otázku "Prečo je voda tak krásne zelená, keď obloha je tak smutne sivá?" nepozná odpoveď nikto z nás. Vyberáme kešku, trochu upratujeme, meníme čierny obalový sáčok a vkladáme Krtka číslo 2. a aj žabku z Parustanu, ktorá si medzitým pobudla pár týždňov na Miliči.

Mierne fúka, či až duje, tak pokračujeme ďalej. Na lúkach v závetrí je opäť príjmene. Obzeráme nové stavby, ktoré pribudli na potlachovisku a hneď aj pokračujeme. Na Šivec vybehneme na jeden nádych. Zhora sa nám spoza hmly objavuje aj Kojšovka a dokonca je na nej sneh. Trošku desiatujeme, ale opäť začína poriadne fúkať, tak zbiehame dolu. V sedle sa lúčime so Šaňkom, ktorý sa vracia k autu a my ostatní sa pokúsime nájsť Antonovu jaskyňu. Najprv po zelenej prudko nahor (Makovica má zelenú na mape úplne niekde inde) a podľa vrstevníc terénu o chvíľu zas prudko klesáme a smerujeme k zárezu medzi skalami, ktorý vedie dolu k jaskyniam. Predtým ešte Makovica s Eskimom poobjímajú statný buk - skoro ako zo Stužického pralesa.

Jasné, s GPS je to hračka a o chvíľu sme pri jaskyni. Všetci idú pekne popod okno do portálu, len Makovica si plní dávnu túžbu - pozrieť sa do jasyne cez okno. Nie je to ale nič príjemné - všade je mokro, šmykno a strááášne strmo. Tak sa len drží kmeňa stromu a snaží sa nám urobiť fotku zhora... a potom ešte z boku z protiľahlej skalky.

Nastal čas a kmitáme nadol aby sme stihli vlak o druhej. Potok prekonávame každý svojou umeleckou kreáciou. Potom na ceste Eskimo "mierne" pridá do kroku tak, že my s našimi malými nožičkami môžeme prepletať, koľko chceme, nestíhame mu. Na stanicu prichádzame 15 minút pred odchodom. Ali-paša Eskimo obsadzuje oranžový pätník, s poznámkou, že výborný na sedenie, ale pre obmedzený počet osôb. Tak sa rozkempujeme naokolo a likvidujeme zásoby z batohu.

Ujo sprievodca vo vlaku má aj práve odpočinkovú 15-minútovku, tak po Kysak cestujeme zadarmo.