kategórie:
Názov: šivec-bašta-Kysak
Dňa: 11.05.2019
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1510207.JPG P1510241.JPG

Popis akcie: 

Počasie sa mení ako na hojdačke a odrazu je v predpovedi z upršanej soboty polojasná sobota. Tak teda na poslednú chvíľu niečo chystáme a o 7:18 vyrážame smer Ružín.

Jerguš pristupuje v Kysaku a sme všetci. Vystupujeme v Ružíne. Je úžasný deň, taký zvláštny, prežiarený. Po daždi je všetko šťavnato-zelené, voda v priehrade má úžasný odtieň a všade je plno života. V noci asi pršalo, na tráve sú obrovské kropaje, len sa tak trbliecu v protisvetle slnka. Fotiť sa to síce veľmi nedá, ale pohľad je to úžasný. Na lúke pod slnkom ožiareným bralom Šivca sa pasú ovečky - romantika jak sviňa, aj pastier je úplne štýlový, čierne vytočené fúzy, dlhý kepeň (=hnedastý kabát až do pol lýtok) a vysoká baranica. Šivec takto ožiarený často nevídame, keďže tadiaľto sa zväčša vraciame popoludní a to je slnko už na druhej strane hrebeňa.

Štveráme sa po žltej, blatko jemne podšmykuje. Odrazu zacítime známu omamnú  vôňu mesačnice. Pri chodníku rastú asi 4 exempláre, ale tá intenzita vône tomuto množstvu nezodpovedá...jasné za potokom je celý strmý svah ružový. Sú ich tam stovky a voňajú na omdletie. Sýtou zeleňou vyliezme do sedla a na Šivec. Sadáme si pri skrinke a po chvíľke zisťujeme, že tu nie sme sami - pár asi z dolu parkujúceho gelnického auta. Vkladáme novú knihu aj s prvým záznamom, pokrstíme ju škvarkovníkmi s džemom (pre mňa nepochopiteľná kombinácia, ale Jerguš ju má rád) a odskočíme si ešte na bralo kuknúť na priehradu. Dnešný deň je ozaj zvláštny. Farby sú akési iné, voda priehrady je neuveriteľne sýtojasnomodrá. Cestou späť ešte fotíme konvalinky pod vrcholovou skalou, veternicu lesnú na druhej strane skaly, zaujímavý druh mliečnika a už aj schádzame dolu. 

Pokračujeme po vynovenej zelenej značke na Gaľovú a ďalej vyčisteným na značenie pripraveným chodníkom na Pokryvy. Skalky na pravej strane už nevidieť - zakryla ich zeleň listov, ale nad rúbaniskom máme krásny výhľad na Kojšovku - ajajaj, tam teda poriadne prší. Našťastie sa dažďové mraky uberajú napravo od nás. Smerom na Pešov je krásne polojasno s vysokými oblakmi. S prekvapením zisťujeme, že hlboko pod nami je Humenec s vysielačom a typickou lúkou. Pokračujeme ďalej a o chvíľu sme pod Vysokým vrchom. Chvíľka posedenia v prístrešku a už aj cupitáme ďalej, tešiac sa na vyhliadku z bašty. Je pekný, opäť Humenec pred nami, ale z úplne iného uhla, na Lodiny svieti slnko, ale napravo - au, dažďové mraky, až nás mrazí a sú rovno pred nami, netušíme, ktorým smerom sa hýbu. Nezdržujeme sa a pridáme do kroku. Na lúkach pod baštou ale zisťujeme, že tu je už po daždi. Stromy sú mokré a veľké kvapky nám občas padnú za krk. Takže aj druhá dávka predpovede nás tesne minula. V Kysaku sú ešte mokré cesty, práve začínajú vysychať.

Opäť sme boli takí dobrí, že nás tam hore majú radi?