Názov: | Silvestrovské výstupy - Kojšovka a Roháčka |
Dňa: | 31.12.2007 |
Účastníci: | Kojšovka - Makovica, Kopro, Eči, Roháčka - Šaňko, Maťka, Majka, Danka |
Hostia: |
Kojšovka:
Žiaľ, inverzia nevydržala do konca roka, a tak sme sa predierali hmlou. Ale práve vďaka nej sme mohli obdivovať prekrásne ľadové výtvodry ako stvorené pre novú súťaž o najkrajšiu ľadovú vločku (či snehovú?)
Makovica s Koprom šliapli poriadne do tempa a na Kojšovku vybehli v tento silvestrovský deň druhí v poradí. Asi o 20 minút ich predbehli nejakí dvaja zamolovanci, čo tam oslávili tretie výročie zasnúbenia (povedzte, nebol by už čas aj na svadbu po toľkých rokoch????) Smerom na severozápad a západ sa z Kojšovky otvoril troška výhľad - videli sme siluetu Kráľovej hole a podhoria Vysokých Tatier. Všade inde naokolo sa stlala hustá hmla, len vrcholky vykúkali z nej. Tak sme teda Šaňkovcom poslali telefónom na Roháčku len jeden zvukový pozdrav a keĎže - ako ináč - na Kojšovke poriadne fúkalo, sme sa pobrali dolu. Všimli sme si ešte jednu novinku - nerezový kríž asi 30 výškových metrov pod vrcholom. Odbočili sme k nemu z cesty, a keĎže snehu je na vrchole poskromne, Makovica si dobre napásla na mrazených brusniciach. Bol ich tam veru dostatok.
Cestou na Golgotu sme ešte vyskúšali "sáčkovanie" na zjazdovke, Kopro sokonca podnikol temer samovražedný zjazd strmého kopca k dolnej stanici vleku. Musel ale brzdiť, pretože okoloidúci lyžiari boli príliš pomalí a zavadzali mu. V Zlatej Idke sme ešte pri teplom čaji počkali na autobus a už sme sa aj lúčili na KVP a každý utekal domov čakať na nový rok s rodinou.
Roháčka:
Ráno to nevyzeralo s počasím veľmi dobre, no aj napriek tomu sme sa rozhodli, že výstup na Roháčku nesmieme prepásť. Najmä nie tento Silvestrovký deň.
Margecančania už mali všetko dobre pripravené a objednaný autobus prišiel načas. Vyviezli sme sa do Klenovského sedla, čo nám uľahčilo ináč dosť strmý výstup od Margecian (na 5km 680m prevýšenie). Ako sme stúpali po cestičke hmla sa riedila a teplota tiež mierne stúpala. Veď v Margecanoch ten 12 stupňový mráz zachádzal až pod nechty. Keď sme došli na rozhranie namrznutých stromov a stromov bez námrazy, začalo pomedzi hornú vrstvu mrakov prekúkať slnko a bolo oveľa teplejšie.
Do knihy návštev na vrchole sme nezabudli zapísať aj našu novú krtkovander adresu a v závejoch na rebeni sme sa pobrali na Rozsypanú skalu s krásnou drevenou sochou panenky Márie. Až tu sa nám naskytol takmer kruhový výhľad, kde sme mohli zamávať aj našim spoluvýstupovcom na Kojšovku (no oni nás žiaľ nevideli). Na skale bolo príjemne, vietor nefúkal a na južnú stranu sa opieralo zubaté slniečko. Tu sme sanejakú hodinku zdržali, za čo sme mali odmenu vo forme ešte lepšieho výhľadu. Vzduch sa vyčistil a výhľad bol perfektný - videli sme Makovicu (Slanské vrchy), Slubicu (Branisko), Tatry, Krompašský vrch, Slovinskú skalu, Kojšovku.
Ale bol čas na cestu späť a tak sme sa s Dankinými známimi z Margecian pobrali po menej strmej ceste-neceste dolu. Keď sme na jednom mieste pomedzi stromy videli Kluknavu, zistili sme že tato neznačkovaná cesta nemusí byť práve tá, po ktorej sme chceli ísť. Nakoniec sme aj vďaka Šaňovej rade nejako doblúdili a v cieli sme si nenechali újsť párky a Rumokatolícky čaj.
Ako završenie pekného dňa bol v Margecanoch o polnoci super veľký ohňostroj.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8027x