kategórie:
Názov: Silvester Roháčka
Dňa: 31.12.2006
Účastníci: Makovica, Kopro, Kamil, Peťka, Šaňko, Majka, Maťka, Mates, Katka
Hostia: Eči, Ľudka, Jožo Kalapos

silvester06-01.JPGv Klenovskom sedle silvester06-02.JPGniekde na polceste silvester06-03.JPGpo hrebeni Čiernej hory silvester06-04.JPGpri panenke Márii silvester06-05.JPGvšetci na rozsypanej skale silvester06-06.JPGSilvestrovský prípitok
silvester06-07.JPGna skale silvester06-08.JPGspoločné foto silvester06-09.JPGRoháčka - vrcholovka silvester06-10.JPGpohľad na hmlové more - v pozadí Branisko silvester06-11.jpgsneží

Popis akcie: 

Aj keď Silvestra máme dávno za sebou a horúce slniečko leta nás začína páliť, pospomínajme si zimnú idilku na Roháčke ...

Nechali sme sa pozvať od Margecanských turistov. Mali sme byť len asi 3-4, ale pridali sa k nám aj tí, ktorí sa nezmestili do autobusu na Kojšovku, a tak prišlo do Margecanského Hostinca pod orechom 13 košičanov.
Autobus nás vyviezol do sedla a odtiaľ sme sa pohodlne po modrej a ďalej po neznačenej, takzvanej „poľovníckej“ ceste dostali priamo k drevenej soche Madony na Rozsypanej skale. Hlboko v dolinách sa rozprestierala hmla, najmä na severnej strane hory vyzerala úplne hrozivo. Pri tónoch piesní jednotlivých skupín turistov z Hrabkova, Ovčieho a Richnavy sa ale pomaly začalo nebo čistiť a keď sme sa chystali na návrat, obloha už bola temer blankytne modrá.
Vracali sme sa po modrej značke po hrebeni. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a pokračovali sme ďalej po značke. Ani sme nezbadali kedy a zrazu sme sa ocitli na neznámej zvážnici mimo značky. Bolo tu ale plno stôp turistov, čo šli pred nami, takže sme zachovali chladnú hlavu a pokračovali ďalej. Keď sme vyšli na lúku pri vysielači, obloha už bola úplne modrá. Domorodci nám poradili, aby sme pokračovali ďalej po ceste a vyhli sa prudkému klesaniu. Tak sme sa pohodlnou cestou lúkami a lesíkmi dostali až do Margecian. V hostinci nás čakali párky, chlieb a poniektorých plnoletých aj niečo tuhšie (ale nevyužili sme to). Posedeli sme chvíľku v teple hostinca a už aj tu bol čas pobrať sa na vlak. My sme sa pobrali do Košíc a Kamil s Peťkou museli ešte počkať na motorku do Jakloviec, ktorá však meškala viac ako 15 minút.
Akurát nám ostalo doma ešte dosť času na odpočinok pred večernou oslavou.