Názov: | Šikľavá skala a Šarkanova diera |
Dňa: | 13.11.2010 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Kopro, Veronika, Lacko, Kika, Eskimo |
Hostia: |
Ráno je také, ako ho rosničky predpovedali - jasno a veľmi teplo. Dobrú náladu nám nepokazí ani otravný revízor v autobuse. Na stanici sa stretneme siedmi a veselo nasadáme do vlaku. V Margecanoch kývame Kamilovi, ktorý smutne stojí na nástupišti pri biku, keďže popoludní musí ísť do práce.
V Olcnave sme jediní vystupujúci turisti. Hneď sa vydávame po zelenej, o chvíľu v kameňolome chytáme prvý kufor, ale našťastie hneď nachádzame správnu cestu. Ďalej je, zdá sa už všetko v poriadku, v pohode prichádzame až k vodopádu. Značkovanie a informačné tabule sú tu úplne perfektné. Ešte krátke porovnanie GPS a mapy, aby sme vedeli, že sme ozaj tam, kde sme (pozri foto) a už aj kráčame strmo nahor. Vyjdeme k poľovníckej chate Dievka a po krátkom oddychu pokračujeme nádhernými lúkami a cestou ako stvorenou na bicykel. Otvárajú sa nám výhľady na Sľubicu a o chvíľku aj na opačnú stranu, na panorámu Belanských a Vysokých Tatier. Prichádzeme k miestnej značke smer Šarkanova diera - odbočujeme strmo nahor, ale akosi sa strácame. Ešteže máme Kopra a jeho GPS....trošku poriadne naokolo, ale predsa sa dostávame k jaskyni.
Prezeráme si jaskynnú chodbu, Veronika ujúka, keď vidí na strope visiace netpiere, Eskimo skoro neúmyselne vraždí salamandru zalezenú pod skalami pri skalnej stene. Po podrobnej revízii ich nachádzame ešte asi 10. Sú smiešne, ako sa od chladu skoro nevedia hýbať.
Vonku pred jaskyňou usudzujeme, že naokolo už ten vlak nestihneme. Ešte je tu jedna možnosť, ale to chce odvahu, trpezlivosť a kúsok bláznovstva....tak sa teda po 4, či 5 rokoch vydávame opäť do Bielovodskej doliny. Vtedy to bolo tvrdé, lebo bola zima, sneh a už sa stmievalo. Dnes je to tvrdé, lebo tu bola povodeň a koryto sa úplne zmenilo a cesta na dolnom toku sa zmenila na riečisko a bývalé riečisko na mŕtve rameno. Navyše tu bol aj polom a na niektorých miestach sa stromy nachádzajú v 3-4 vrstvách nad sebou.
Tak sa teda najprv prepletáme pomedzi umierjúce stromy, z ktorých nám na hlavy padajú suché konáre, potom opatrne hľadáme prechody cez potok suchou nohou, obchádzame vyvrátených velikánov, traverzujeme ponad skaly priúzke miesta v koryte potoka. Ku koncu už neobchádzame navrstvené stromy, ale predierame sa krížom, skáčeme skoky plavmo ponad široké koryto potoka, kľudne šliapeme na kamene ponorené vo vode. Prichádzame k ohnisku, teda civilizácia je neďaleko. Potvrdzuje to aj pekný drevený mostík, ktorého šmykľavé priečky Veronika prekonáva s patričným zvukovým komentárom podobným ujúkaniu nevesty na svadbe. Nakoniec nás však ešte dolina prekvapuje asi 2-metrovým skokom, ktorý obchádzame po vysokom skalnom brale.
Ďalej to už je len o preskakovaní potoka a hľadaní zvyškov zaplavenej cesty. Keď konečne prichádzame na riadnu cestu, rapídne sa temto zrýchľuje, aby sme stihli vláčik. Ešte poloklus okolo cigánskej osady a už sme v Olcnave. Do ochodu vlaku nám ostáva ešte 10 minút. Sedíme na lavičke a dopíjame zásoby z termosiek, len Veronika opäť tancuje svoj obľúbený taneček - do vlaku naskočí ako prvá a hneď uteká do tej malej nevábnej miestnosti - vraj v lese sa jej to nepáči. Teta sprievodkyňa je z nás nešťastná, že si každý kupujeme vlastný lístok, prehrabuje sa v drobákoch, ale nakoniec každý dostane, čo mu patrí. V Košiciach Veronika opäť uteká, tentoraz na vlak domov.
Bolo to dnes dosť adrenalínové, aj náročné,ale zas sme si dokázali, že to zvládneme. Eskimo, čo Ty - dúfam, že na krtkov si nezanevrel.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 10189x
cervena
Ja som prisiel nato kadial sla cervena... pri tom smerovniku sme nemali ist hore po traktorovej stope ale pokracovat dalej dolava a obyst ten kopcek a dostali by sme sa na tu cestu co bola pod jaskynou... teda vlastne to sme stali na tej ceste co isla pod jaskynu.
Vid obrazok: po zltej sme sli a cervena sla ako cervena ciara...
pre Makovicu
Ahoj Makovica,
na krtkov som nezanevrel, ale dovolil by som si poopraviť spelling mojej prezývky z Eskymo na EskiMO Okrem toho som pridal k článku nejaké svoje fotky - spolu s Tvojími a Koprovými ich je 62, čo je už celkom slušný počet...