kategórie:
Názov: Sibírsky zraz v Levoči
Dňa: 02.02.2012 - 05.02.2012
Účastníci: Makovica, Zuzka, Kopro, Danka, Tete, Janni, Peťa, Mišo a duchom aj Kika
Hostia:

P1170258.JPGOtvorenie zrazu P1170268.JPGZbojnícka lúka -Makovica zachraňuje zblúdilcov P1170280.JPGZjazdárske trio P1170281.JPGSnowborďáčky P1170290.JPGa Makovica na somrárskej lúke P1170340.JPGpred Košickou bránou
P1170345.JPGKlietka hanby P1170352.JPGFrisbee na námestí v altánku P1170363.JPGIquáči v akcii na volejbale P1170370.JPGŠtart na Čingove P1170375.JPGprvé ľadopády P1170378.JPGa prvá fotka na hladine Hornádu - sem sa v lete nedostanete
P1170382.JPGsme skrátka všade - na stupačkách aj na vode P1170384.JPGzaujímavé ľadové útvary P1170385.JPGvyzdobené stupačky P1170391.JPGnebezpečný úsek aj s pomocou rúk P1170395.JPGtradičný ľadopád pri Letanovskom mlyne P1170398.JPGvchádzame opäť na ľad
P1170407.JPGpekne husím pochodom P1170409.JPGnebezpečné nástrahy P1170412.JPGpod mostom pri Kláštorskej P1170416.JPGblížime sa k hrdlu Hornádu P1170421.JPGcesta do S. Štvrtka P1170423.JPGNinja Kopro a záveje pri ceste
P1170426.JPGzaslúžený odpočinok P1170434.JPGKopro, poď tancovať! P1170435.JPGtak ako my.... P1170442.JPGTete , si šteklivá? P1170447.JPGteplí ráno bez vetra láka na Mariánsku horu P1170451.JPGa sme tu
P1170458.JPGa pred bránou P1170461.JPGa vnútri P1170464.JPGpohľad na Levoču P1170468.JPGPeťa a keška za kostolom P1170487.JPGKopro to skúša zjazdiť po bruchu P1170505.JPGzameriavanie kešky pri hradbách
P1170517.JPGPeťa ulovila kešku v katakombách P1170519.JPGstudený odchov v buse do Spišskej

Popis akcie: 

No, tak sme sa zasa raz vybrali niekam my - kým po minulé roky boli zrazy skôr o pľačkanici a blate, tento rok to bolo ako zo Sibírskeho filmu. Najteplejšie mínus 10 a najchladnejšie statočných -30.

  Štvrtok,

v prvej vlne sme prišli Makovica, Tete, Peťa a Mišo. Vlak meškal, tak sme prvý autobus zmeškali, ale ten druhý nás vypľul priamo pri Košickej bráne. Nevedelôi sme ešte, kde budeme bývať, tak sme sa pekne aj s batohmi odkotúľali na námestie, aby sme sa hneď pekne vrátili naspäť cez križovatku do školy pán Kluberta, postavenej v r 1898. Tam nám otvorili 8.B, vraj toto je naše ubytovanie. Ovanul nás puch - niečo ako zmes starého tuku, stuchliny a ľudských plynov....boli tam už uložené veci 3 osôb - v každom kúte jeden spacák, obložený barikádou stolov, lavíc  a stoličiek. Uprostred ešte pár lavíc - kam sa uložíme my?... to nikto netuší.  Tak sme teda najprv poriadne vyvetrali - nepomohlo, potom sme si vybojovali trocha miesta aj pre seba. O 19.20 sme sa prinútili ísť na otvorenie - nieže by sme boli leniví, ale mráz bol s pokročilejším večerom čím ďalej tým väčší. Popočúvali sme slávnostné príhovory, zakrepčili si s ľudovými tanečníkmi a s radosťou sa vrátulňňili do tepla školy. Zuzka prišla až v hlbokej noci, chceli sme jej ísť oprotáí, ale kým sme sa po telefóne dohodli, kde vlastne je, bola už na námestí, takže snowboard sme odniesli len posledných pár metrov po Košickej ulici.

Piatok

Makovica sľúbila, že opôjde na nákup. O 6.30 vyšla zo školy a obratom zyspätkovala späť do brány. Statočných -28 jej zlepilo nos okamžite. Nič sa ale nedalo robiť a po patričnej maskovacej úprave sa vybrala do obchodu. Našťastie bolo lto len cez cestu a šokoládou poliate osie hniezda ozaj stáli za to. Ešte predtým si ale pri zobudení uvedomila, že jej bežecké topánky - novučičké, ešte v krabici z obchodu, ostali aj s krabicou doma. Takže aspoň nemusí skoro vstávať na túru. Ani ostatní nemuseli- väčšina autobusov v tom mraze ani nenaštartovala, takže lyžiari stáli na prezentácii ešte pred deviatou. Peťa, Zuzka a Tete sa šli do Levočskej doliny lyžovať a snowboardovať - aká to radosť pri - 30 stupňoch na svahu, kam sa slnko vôbec nedostane!

Makovica si vybrala nejakú pešiu túru. Kráčala spolu s Koš. Belou a Trebišovom, zopár košičanmi - pekne ako husi v rade za vedúcim. odrazu sme vošli do lesa do úzkeho úvozu a spredu sa začali ozývať výkriky, kde je vedúci - zmizol vbez stopy. Makovica sa prediera dopredu s naštartovaným GPS. Cesta sa zäúžila na chodník a ten pomaly mizne pod snehom. Makovica zisťuje, že k červenej značke, ktorá smeruje tiež na ZbojníckZu lúku, kam treba prísť, je to len asi 450 metrov - ale strmo dohora, pomedzi mladé stromky. Zameriava pohodlnejší chodník, ktorý vedie mierne naokolo a tých pohodlnejšícjh posiela tadiaľ. Ona sa vydáva nahor diretissimou po jedeních chodníčkoch a o 10 minút je hore na značke - spolu s ďalšími 3 odvážlivcami. Ostatní sa asi vydali naokolo. Makovica zbehla do Levočskej doliny ku Kováčovej vile a ďalej pokračuje až ku zjazdovke. Samozrejme fotenie lyžiarov a aj malá skúška snowboardu. Na záver ešte Zuzka hodilakrásneho tigra a ohrkala si hlavu a rozbila nos. Odkladáme lyže a boardyk Salamndrom do auta a vydávame sa pešo do levoťe - veď je to lemn 5-6 kilometrov. Zima je ale čím ďalej tým väčšia, tak s radosťou privítame, keď nám na okraji Levože zastavujú Žákovci a berú nás až na školský dvor.

Medzitým už prišli Kopro a Danka, takže trieda je čiastočne vyvetraná a teda sa nedusíme. Po rýchlej večeri ideme na Barabášov film "akási diera", kde nejakí exoti zlaňujú do hlbokého lievika vytvoreného vodou padajúcou z okolitých skál - asi im nechutí život. Nám chutí, tak sa vraciame do školy. My-Krti - sa zapájame do vlejbalového zápasu so Salamandrami - Igor Žák hrá s nami, ale ani to nepomáha .- oprehrávame, ale loptu za loptou sa zlepšujeme. Zlepšujú sa aj tvary modrín na  našich rukách. A ozaj, dostávame od Mete Žákovej novú prezývku - vraj Igor-murár hrá volejbal s IQačmi - tak sme teda Iqačí - asi podľa našich IQ hier, ako sú šarády a slovný futbal.

Útlocitné nosy väčšiny našich účastníkov ich na noc vyháňajú spať do telocvične . Je tam lepší vzduch.

 Sobota

Deň raja, príjemných -15 a bezvetrie, eln slnko chýba. Linkové autobusy nás za chvíľku dovezu na Čingov a odtiaľ pokračujeme povlastných. Mišo sa už nevie dočkať a schádza na ľad, ešteže ostatní sp aspoň chvíľu ešte disciplinovaní.  Makovica nesúhlasí so vstupom naľad, ešte mu neverí, ale nakoniec sa nechá ukecať. Tak dáva na ostatných pozor, že si nevším, kkamn stúpa a už ju aj má bublinkový ľad - ľavá noha sa prepadáva cez prvé poschodie, cez druhé poschodeie, na treťom sa na moment zastaví, ale nevydrží - už je tam - vo vode až po koleno. Našťastie okolie drží. Tak teda vybehnúť ku stene, vyzuť, vylliať vodu, vyžmýkať ponožku, obuť suchú, sáčok, mokrú vibramku a môžeme ísť ďalej. V mraze je z nohavíc o chvíľu ľadová rúra, ale inak to ide. Pokračujeme takmer bez prestávky, aby Makovica nezmrzla. Od letanovského mlynna jehornád už celkom bezpečný a rýchloho zdolávame až do Hrdla Hornádu. Tesne pred hrdlom sa na ľade objavujú jemné snehove jazyky, čo je jasným dôkazom, že vonku za skalami statočne fučí. Viditeľnosť na poli pred Hrabušicami sa s letiacim snehom poriadne znižuje. V dedine zisťujeme, že nám ušiel bus a vlak vo Vydrníku aj tamňk nestihneme. ostáva nám len pochod Smrti proti vetru do Spišského Štvrtka. 6 kilometrov proti vetru a letiacemu sňostrému snehu, mráz, v ktorom Janni omrzol nos, keĎže bola hviezda a nebolo jej treba maskovanie, záveje po pás, ktoré otestoval Kopro, cestný pluh, pred ktorým sme ušli až na pole a asi 60 ignorantských šoférov, ktorí sa nezľutovali ani nad malou Tete. Amožno sa nás báli, ekďvideli naše maskovanieKorunu tomu nasadil zrazový autobus, ktorý, napriek tomu, že mal voľné miesta a mávali sme mu visačkami, nám nezastal a s úsmevom nás predbehol. V zdraví sme ale došli linkovým spojom až do Levoče.

Večerný rezeň bol super a za ním mala byť super aj disko - keby tam nebolo len samé techno.  Takže využívame iné spôsoby zábavy, kým sa telocvičňa po polnoci nevyprázdni.

 Nedeľa - pred odchodom vylezieme na Mariálnsku horu, i keď je asi -15, nájdeme kešku za kostolom. Pri ceste nadol Kopro testuje svoje ufo ako placku na šmýkanie, ale veľmi mu to nejde. Baby mu samozrejme pomáhajú po chrbte, aj po bruchu, ale to igelitové vrece, ktoré Makovica nechala v triede, by sa nám zišlo. Ďalšiu kešku Peťa našla na Smokieho odporúčanie v katakombách pod hradbami. Linkovým busom o 12.00 do Spišskej a potom poloprázdnym a konečne sladko vyhriatym vlakom do KE - na stanici je smiešnych -11, ale zato statočný košický vánok.