kategórie:
Názov: Šemša - Košice
Dňa: 09.03.2013
Účastníci: Makovica, Kopro, Kika, Viktor
Hostia:

P1260537.JPGna štarte v Šemši P1260539.JPGopevnenie kaštieľa P1260544.JPGŠemšansky kostol P1260546.JPGstrechy peri streche P1260550.JPGsalamandra P1260557.JPGkoník - alebo len halucinácia v hmle?
P1260560.JPGa opäť zimná rozprávka P1260561.JPGv sedle P1260563.JPGpozostatok prístrešku P1260565.JPGbrodíme sa do Bukovca P1260566.JPGihrisko v Bukovci P1260570.JPGšliapeme ku vysielačom nad Bukovcom
P1260575.JPGpod nami Klátov z neznámej perspektívy P1260578.JPGnad Klátovom pri lipách P1260582.JPGaha, modré nebo P1260583.JPGKopro na na asfaltke nudí....

Popis akcie: 

Ráno je zamračené, zahmlené, ale neprší. Makovica na stanici nachádza Viktora a o chvíľu prichádza aj Kopro, ktorý si niekam odskočil. Kika nás čaká na kruháči, takže aj v tomto nečase budeme na výlete štyria.

Vystupujeme v Šemši - zvláštne, že je to tak blízko pri Košiciach a ani Makovica tu ešte v živote nebola. Hneď pri zastávke začína modrá značka. Šliapeme hore ulicou a hľadáme dedinský kostol. Myslíme, že pre hmlu ho nikde nevidíme, ale nakoniec sa objavuje na kopci pred nami. Najprv opevnený pekne zrenovovaný kaštieľ (postavený na prelome 17. a 18. storočia) a hneď za ním obnovený kostol. Tak teda už poznáme historické pamiatky obe a okolo vodárničky vykračujeme konečne do lesa. Makovica jastrí po lieskach, ale ako na potvoru sa zdá, že tu žiadne nerastú. Ako naberáme výšku, pribúda aj snehu. Ešte predtým ale stretávame ponáhľajúcu sa, už celkom zobudenú salamandru - Makovica skoro na ňu stúpila. Značka sa nám občas schováva, ale aj tak je to príjemná prechádzka. V sedle pod Bielou skalou (ktoré je mimochodom pod kopcom, ktorý sa volá Biely kameň.... kameň, či skala, to je predsa jedno) nachádzame pozostatok prístrešku. Je to ozaj len biedny zvyšok, ale akosi sa v ňom usadíme, kým... kým Kopro nepoznamená, že sa mu zdá, že sa to hýbe...ešte nedopovedal a rups... ocitli sme sa asi o polmetra nižšie, Makovica na seba vyliala horúci čaj, ale nikto sa našťastie v mokrom snehu nevyváľal. Ešte pár IQ fyzikálnych otázok, ktorými potrápime Viktora - napr. prečo je okolo stromov otopený sneh -  a už sa siesta končí a poberáme sa ďalej. Cesta príjemne klesá, striedavo berieme ľad šmykom a čvachtáme sa vo vode, ale bezpečne prichádzame do Bukovca. Okolo nového detského ihriska a kostola vyliezame na kopec ku vysielačom. Konečne sa hmla naokolo trochu trhá a chvíľkami sa objavuje aj masív Kojšovky. Zdá sa nám, že počasie už bude lepšie, ale opak je pravda. Schádzajúc úplne neznámou cestou do Klátova, začína kvalitne pršať. Aj by sme sa zviezli autobusom, ale zmeškali sme ho asi o 10 minút. Tak teda ignorujeme Koprov extrémistický návrh, vraj poďme po asfaltke a vydávame sa pekne po značke okolo Klatovianky domov. Na kopci nad kostolom (tretí dnes v poradí) prestáva pršať a o chvíľu si už užívame beh šmykom dolu kopcom po zľadovatelej ceste. Kopro frfle, už ani slovný futbal sa mu nechce hrať. Nevylepší mu náladu ani fakt, že na oblohe sa objavujú modrí fľaky a zdá sa, že čoskoro vykukne aj slniečko. Absolútne otrávený prichádza na KVP...ešte aj trolejbus mu odchádza, keďže ide s nami čakať na 19-ku.

Viktor sa s nami lúči a krokom invalida kráča domov, veď býva na tejto ulici (hmmm, zabudol si do snehulí preložiť vložky z druhých topánoch, tak si troška poničil nohy a doma ho čaká vysávač...).

Misia bola splnená na polovicu - prešli sme sa, ale liesku kvitnúť sme nenašli.