Názov: | S Makovicou na Makovicu |
Dňa: | 14.06.2014 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro |
Hostia: | Slávo |
Ráno stretávka o 8.00 na Aničke. Makovica zabudla mobil, tak jej všetci zbytočne volajú, že budú meškať. S Peťou vyrážajú vo dvojici o 8.20, Slavo na Zelenom dvore nie je, ale píše, že je na ceste. Kopro nás dobieha pri čerešňovom sade pred Chrastným. Makovica končí kobylkovanie a v trojici pokračujeme ďalej. Na stúpaní na rozhľadňu nás dobieha aj Slávo, konečne sme komplet, môžeme kopnúť do vrtule.
Ono sa to povie, ale tá dolina je kopcovitá až strach. Cez poriadny kopec a nádslednými serpentínami sa dostávame do Keceroviec. Prechádzame okrajom cigánskej osady - miestna mlaď sa nás pokúša zastavíť, vraj požičaj bycygeľ a Makovica ich berie plnou rýchlosťou útokom, tak to vzdávajú. O chvíľku sme v Mudrovciach - krátka pauza na desiatu (po 25 km by sa patrilo), Makovica si u ochotnej tetušky naberá vodu a už aj vyrážame na 8-kilometrový výstup - prekonávame 560 metrové prevýšenie - všetci vzorne v sedle bicykla. Najhoršie sú tie posledné 2 serpentíny, ale príjemný pocit z dosiahnutého cieľa to všetko gumuje. Kempíme pri stole medzi vežami, vidíme nejaké popadané stromy, ale dúfame, že to len tu na vrchole.....
Vyhrievame sa na slniečku skoro hodinu. Keď ale temný sivý mrak prichádza nad nás od severu, balíme, obliekame sa a vydávame sa na cestu po červenej smer Herlianske sedlo. Cestička je úzka v orosenej vysokej tráve, sem-tam kamene, ale dása. Dá sa ale len chvíľku. Potom sa objabňvujú prvé popadané stromy. Najprv obchádzame zľava, potom sprava a potom ich berieme útokom a prenášame. Postup sa nám výrazne spomaľuje, ale nálada je stále dobrá, všetci vymýšľajú, alé bolestné zabezpečí Makovica za tieto muky, ktoré nám spôsobila, nakoniec sa dohodneme na kofole. Ale vážne - užívame si výhľady na obe strany pohoria, odbočujeme ku všetkým vyznačeným vyhliadkam, okrem Rankovských skál, keďže tam je polom do výšky možno 5 metrov. NIekoľlými parádnymi zjazdíkmi po zarastajúcich lúkach a okolo popadaných stromov sa dostávame až na rázcestie Vyžník, kde sa pripájame na peknú širokú cešstu a po nej sme o chvíľku na Herlianskom sedle.
Obliekame vetrovky a užívame si zjazd po serpentínach niektorí 40-kou, niektorí podstatne rýchlejšie. Asi v polovici cesty začína mierne pršať - dobehol nás niektorý z tých dáždikov, ktoré sme sledovali z hrebeňa ako sa poflakujú po dolinách na oboch stranách. Nie je to ale nepríjemné, pretože o chvíľu pristávame v krčmičke, ktorá má síce totálne socialistický vzhľad, komín z pece cez okno ako cigánska kuča, ale robia výborné hranolky a ešte lepší vyprážaný syr a hamburgery.
Nalseduje ďalšia temer hodinka oddychu. Ešte prehliadka areálu gejzíru a už aj sa vydávame po ceste domov. Nikto už nechce veľmi do ter=nu, tak otrocky sledujeme cestu do Bidoviec a potom hlavnú na Košice. V Olšanoch sa delíme vo všetky sveta strany - Peťa ide doľava k rodičom na záhradu do Hutky, Slávo čím skôr domov na Panorámu, teda rovno po ceste a Makovica s Koprom cez Rozhanovce a Hrašovík na Fzrču k vodojemu. Ešte zjazd po starej Sečovskej ceste, nákup darčeka pre Koprovu babku a pri zmrzlinárni na Štúrovej sa lúčime. Je tesne po 6-tej a bol to krásny deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6167x