kategórie:
Názov: S Makovicou na Makovicu
Dňa: 14.06.2014
Účastníci: Makovica, Peťa, Kopro
Hostia: Slávo

P1010735.JPGMakovica, už poď od tej čerešne P1010742.JPGspolu stúpame na Čerešenku P1010744.JPGcestou do Keceroviec P1010747.JPGnekonečné výhľady P1010748.JPGcesta na Makovicu už pamätá svoje P1010750.JPGa opäť výhľady na južnú časť Slanských vrchov
P1010754.JPGzaujímavý strom-samotár P1010756.JPGodtiaľto ešte nevidieť nápis Zákaz fotografovať P1010760.JPGna Makovici P1010785.JPGnáš kemp na slniečku, všetko je od roztopenej čokolády P1010802.JPGa hor sa na červenú... P1010812.JPGprvé popadané stromy
P1010813.JPGdruhé popadané stromy P1010814.JPGvýhľad na Vranov P1010818.JPGuž neviemkoľké popadané stromy P1010825.JPGvýhľad na stolovú horu-Vihorlat P1010826.JPGkúsok pred Herlianskym sedlom P1010828.JPGv sedle
P1010829.JPGnaše hody P1010853.JPGgejzír striekal o polnoci - máme smolu P1010856.JPGMakovica, Rankovské skaly a krčmička Herlianka P1010857.JPGcestou do Bidoviec P1010860.JPGpohľad späť na náš zdolaný cieľ

Popis akcie: 

Ráno stretávka o 8.00 na Aničke. Makovica zabudla mobil, tak jej všetci zbytočne volajú, že budú meškať. S Peťou vyrážajú vo dvojici o 8.20, Slavo na Zelenom dvore nie je, ale píše, že je na ceste. Kopro nás dobieha pri čerešňovom sade pred Chrastným. Makovica končí kobylkovanie a v trojici pokračujeme ďalej. Na stúpaní na rozhľadňu nás dobieha aj Slávo, konečne sme komplet, môžeme kopnúť do vrtule.

Ono sa to povie, ale tá dolina je kopcovitá až strach. Cez poriadny kopec a nádslednými serpentínami sa dostávame do Keceroviec. Prechádzame okrajom cigánskej osady - miestna mlaď sa nás pokúša zastavíť, vraj požičaj bycygeľ a Makovica ich berie plnou rýchlosťou útokom, tak to vzdávajú. O chvíľku sme v Mudrovciach - krátka pauza na desiatu (po 25 km by sa patrilo), Makovica si u ochotnej tetušky naberá vodu a už aj vyrážame na 8-kilometrový výstup - prekonávame 560 metrové prevýšenie - všetci vzorne v sedle bicykla. Najhoršie sú tie posledné 2 serpentíny, ale príjemný pocit z dosiahnutého cieľa to všetko gumuje. Kempíme pri stole medzi vežami, vidíme nejaké popadané stromy, ale dúfame, že to len tu na vrchole.....

Vyhrievame sa na slniečku skoro hodinu. Keď ale temný sivý mrak prichádza nad nás od severu, balíme, obliekame sa a vydávame sa na cestu po červenej smer Herlianske sedlo. Cestička je úzka v orosenej vysokej tráve, sem-tam kamene, ale dása. Dá sa ale len chvíľku. Potom sa objabňvujú prvé popadané stromy. Najprv obchádzame zľava, potom sprava a potom ich berieme útokom a prenášame. Postup sa nám výrazne spomaľuje, ale nálada je stále dobrá, všetci vymýšľajú, alé bolestné zabezpečí Makovica za tieto muky, ktoré nám spôsobila, nakoniec sa dohodneme na kofole. Ale vážne - užívame si výhľady na obe strany pohoria, odbočujeme ku všetkým vyznačeným vyhliadkam, okrem Rankovských skál, keďže tam je polom do výšky možno 5 metrov. NIekoľlými parádnymi zjazdíkmi po zarastajúcich lúkach a okolo popadaných stromov sa dostávame až na rázcestie Vyžník, kde sa pripájame na peknú širokú cešstu a po nej sme o chvíľku na Herlianskom sedle.

Obliekame vetrovky a užívame si zjazd po serpentínach niektorí 40-kou, niektorí podstatne rýchlejšie. Asi v polovici cesty začína mierne pršať - dobehol nás niektorý z tých dáždikov, ktoré sme sledovali z hrebeňa ako sa poflakujú po dolinách na oboch stranách. Nie je to ale nepríjemné, pretože o chvíľu pristávame v krčmičke, ktorá má síce totálne socialistický vzhľad, komín z pece cez okno ako cigánska kuča, ale robia výborné hranolky a ešte lepší vyprážaný syr a hamburgery.

Nalseduje ďalšia temer hodinka oddychu. Ešte prehliadka areálu gejzíru a už aj sa vydávame po ceste domov. Nikto už nechce veľmi do ter=nu, tak otrocky sledujeme cestu do Bidoviec a potom hlavnú na Košice. V Olšanoch sa delíme vo všetky sveta strany - Peťa ide doľava k rodičom na záhradu do Hutky, Slávo čím skôr domov na Panorámu, teda rovno po ceste a Makovica s Koprom cez Rozhanovce a Hrašovík na Fzrču k vodojemu. Ešte zjazd po starej Sečovskej ceste, nákup darčeka pre Koprovu babku a pri zmrzlinárni na Štúrovej sa lúčime. Je tesne po 6-tej a bol to krásny deň.