kategórie:
Názov: Rysy
Dňa: 20.10.2012
Účastníci: Makovica, Kika, Kopro, Danka
Hostia:

P1230712.JPGštart dosky na výstup P1230719.JPGa už sme ju vyniesli na svetlo tohto sveta P1230732.JPGmy a naša doska P1230736.JPGpohľad späť na Nízke Tatry P1230740.JPGa doska pokračuje v naberaní nadmorskej výšky P1230747.JPGnad Žabími plesami
P1230751.JPGnovinka na reťaziach - kramle P1230767.JPGchata na obzore P1230775.JPGvyhliadka zo sedla Váha P1230780.JPGa je tu vrchol P1230781.JPGa pohľad zhora P1230783.JPGa my hore
P1230798.JPGkríž, Makovica a Morskie oko P1230799.JPGa ešte aj hraničný kameň P1230818.JPGsnehuliačik na sedle Váha P1230834.JPGako mačiatka na slniečku P1230838.JPGautobusová zastávka na chate P1230841.JPGopúšťame Slobodné kráľovstvo Rysy
P1230858.JPGpohľad na Kráľovku P1230862.JPGtesne nad Štrbským plesom P1230867.JPGstmieva sa na Štrbskom plese

Popis akcie: 

Pôvodne zamýšťanú Kašajovku sme zamenili za Tatry. Veď v tomto počasí sa ani inak nedalo. Najkrajšia rozlúčka s Tatrami pred zimou, akú sme si mohli priať. Nboli sme sami, čo tak rozmýšľali, hýdam každý cestujúci v rannom vlaku mal na nahách vibramy a na batohu paličky.

Smokie, Romy a Peťa sa vybrali niekam bližšie - na Kojšu. Tak sme sa teda vo štvorici ľahkým krokom rozbehli smer Popradské pleso. Danka kopla do vrtule a nechala nás za sebou - pri odbočke na plese nás ale aj tak pekne počkala. Nezdržujeme sa, ale hneď pokračujeme ďalej po modrej. Makovica sa zastavuje pri skládke dosák a ť od chatárov - vraj dones a dostaneš čaj. Spýtavo pozerá na ostatných. Bereme? pýta sa Kopro. Berme, odpovedáme. A tak sme prví, čo sa z kopy dosiek berú prvú a vydávajú sa na cestu nahor. Spustili sme tým lavínu, dokonca jeden chalap sa vracia späúť, keď nás vidí, ako cupitáme s doskou na pleciach. Vyzerá to tak, že všetci sa tak trocha hanbili vziať z kopy dosku prví. A keď sme teda boli prví my, tak ostatní sa už len pekne pridali.

Cesta rýchlo ubieha, nevieme sa dočkať, ťo bude za ďalšou zákrutou. Výhľady sú úžasné, vzduch je taký ostrý, že sa zdá, akoby sme sklalné svahy okolo nás každú chvíľu mohli chytiť rukou. Problém s doskou nastáva trošku pri reľaziach, ale zvládame ho v pohode. Dobiehajú nás Žákovci od Salamandrov a tak sa postupne dobiehame a predbiehame. O chvíľu už prichádzame do Slobodného,kráľovstva Rysy.  Makovica má trocha oproblém, tak na ňu chvíľku čakáme, ale po pár minuútach a výdatnej desiete opäť pokračujeme spolu do sedla Váha. Na vrchol už ideme opäť oddelene. Makovica bojuje so svojou točiacou sa hlavou a my s tým, že stádovým efektom sme bez rozmyslu pokračovali za nejakou kočkou a dostali sme sa mimo znyčky na malý skalnatý hrebienok, kde treba zapojiť ozaj všetky štyri a ešte aj hlavu, aby sme sa bezpečne dostali ďalej. Nakoniec úspešne obsadzujeme miesto na vrchole priamo pri hraničnom kameni. 

Vidíme všetko naokolo akoby to bolo 5 metrov od nás - observatórium na Lomničáku, horolezcov na vrchole oproti, reštauráciu pri poľskom Morskom oku, Kôprovský štít, Kriváň a všetky tie ostatné kopce, čo im ani nevieme meno. Nad kopcami krúži žltý dvojplošník, ktorý tým lenivejším a majetnejším ukazuje krásu Tatier zhora. Čas rýchlo ubieha, tak sa vraciame späť na chatu. Kopro si vyberá odmenu za donesenú dosku v podobe čaju, ostatní si dávame citronádu a Makovica poriadnu kávu, o ktorú sa nakoniec delí s Koprom. Po pol druhej sa vydávame na cestu späť. Cestou k Žabíém plesám stretávame asi 355 mladých maďarských turistov aj s ich zrejme učiteľkou - paňou vo veku niekde medzi 60-70, ktorá s hrôzou v očiach stojí v jednej z úvratí na reťaziach a čosi si popod nos drmolé - buď sa od strachu modlí alebo od hrôzy nadáva...vŕta nám len hlavou, kam sa ešte teraz okolo 3. poobede driapu, veď naspäť pôjdu už potme. Asi treba zas počúvať strávy o zásahoch Horskej služby. My pokojne pokračujeme ďalej, slnko pomaly zapadá za okolité štíty a údolie sa norí do chladného tieňa. Je jasné, že vlak o 16.25 už nestíhame, ale veď je to jedno, rozdiel medzi príchodmi vlakov do Košíc je len 10 minút.

Na Štrbskom plese máme do odchodu zubačky ešte hodinku, tak zakotvíme v malom bistre na parkovisku -  Kopro vyťahuje svoj nový tablet a chytá aj wifi....tak posiela do sveta prvé fotky z nášho krásneho výletu. Už je tma, keď prichádza zubačka. Pripája sa k nám ešte jeden nový Salamander - no ešte keby som si spomenula na meno a už aj nastupujeme. Vo vlaku je pomerne plno a nás je 5. Našťastie nachádzame kupé, kde sedia 3 mladí ľudia, ktorí sa ihneď posúvajú tak, aby sme sa všetci pomestili. Kopro má zasa svoj hviezdny deň, tak sa v kuse smejeme... a naši spolusediaci s nami. Pekný záver dňa.