Názov: | Ružínske jaskyne a Jesenníky |
Dňa: | 27.09.2009 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Mates, Peťa, Kamil, Kopro,Danka, |
Hostia: | Smokie, veľký Šaňo, Kubo Bialy + rodičia |
Vybrali sme sa na výlet netradične na obed, veď sme sa chceli vrátiť domov až nad ránom. Vláčik nás slimačím tempom odviezol do Ružína. Vystúpiloasi 20 ľudí, boli to ale všetko chatári, našim smerom nešiel nikto. Cesta hore dolinou nám pohodlne ubiehala. Hneď na začiatku nám cestu spríjemnila lenivá ropucha, čo sa vyhrievala na strede cesty. Ani nevedela ako a mala okolo seba viac paparazzov ako Madonna. Veselo sme si to švihali hore dolnou. Makovica nám ukázala cestu k reťazi, čo je skratka na Šivecké lúky, ale zakázala nám tadiaľ chodiť samým, aby sme nedopadli tak ako ten nešťastník, čo ho tam našli v decembri. Po ceste údolím okolo potoka nám pokazovala, kde sú jednotlivé malé jaskyne a už sme sa tešili na Veľkú ružínsku. Odrazu sme ale boli uprostred hustého lesa a vedeli sme, že jaskyňa je už niekde za nami. Značkári potiahli novú modrú inak ako predtým a teda poznávacie znamenie pre odbočku sme nenašli. Tak sme sa teda vrátili a našli jaskyňu podľa ďalších indícií. Odísť z nej ale vôbec nebolo také jednoduché - les povyše sa zmenil na kráľovstvo Šípkovej Ruženky. Predierali sme sa húštím, preliezali popadané stromy, na jednom z nich dokonca Makovica oberala podpinky - áno doslova oberala - naťahovať sa za hubami na vyvrátených koreňoch vo výške viac ako 2 m, to je teda hubooberačka.
Konečne sme dorazili na zelenú. Spájame sa s Kamilom a Peťou, ktorí nás čakajú na Gaľovej. Dobiehajú na bikoch za nami a pokračujeme pod Šivec. Sedíme a dumáme, či sa nám chce vyliezť hore. Chce-neche, čo by to bol za deň byť v sedle a nevyliezť hore pozrieť na výhľad. Je kásny, ale trošku v opare. Na záver ešte posledné obzretie smerom k Tatrám a zrazu vidíme aj tie - zubatá silueta sa snaži pretlačiť cez opar - vidíme z nej akrát vrcholčeky, ale sú tam!
Na lúkach hneď natrafíme na Janku Fránikovú. Pozýva nás k svojmu ohňu, takže sa nemusíme trápiť s drevom ani ohniskom. Dvaja gitaristi hrajú Nohavicovky a aj nejaké súčasné pesničky, radosť počúvať. Pred siedmou nás klopanie na drevenú kladu zvoláva k ohňu. Je tu málo ľudí oproti tomu, čo sme zažili pred pár rokmi. Rituálne sa zapaľuje oheň, znie vlajka - trmpská hymna, ale žiaľ len málokto z ľudí, čo sú tu ju už vie zaspievať - ale naša Makovica ešte pamätá - aj za nás ostatných. Po polhodinke sa to akosi rozpadáva. Nikto si nesadol s gitarou na kladu pre vystupujúcich na okraji kruhu čistoty. Tak všetci pomaly odchádzajú k vlastným oh)nom. Aj my, sme strašne hladní. Opekáme - poniektorí slaninu a klobásu, poniektorí penové cukríky, čím privádzame do úžasu našich hostiteľov - trampov z Vranova a západného Slovenska. Okolo pol 9. prichádza veľký Šaňo - keď sa dozvedel, že sme tu, jednoducho nevydržal a prišiel za nami. Vraciame sa naspäť s veľkému ohňu.
Vrcholom pre Makovicu a Zuzku je malá ohňová show, ktorú robí jeden z trampov. Keďže vidia, že je to ešte zažiatočník, idú za ním, či im nedá skúsiť. Dal. Takže najprv Zuzka a potom aj Makovica skúšajú točiť ozajstný oheň a zožnú aj mohutný úspech.
Tesne po jedenástej odchádzame všetci - Šaňo na Šivec, Zuzka a rodinka Bialych autom do Košíc a my ostatní pešo tiež do Košíc. Cesta ubieha veľmi rýchlo. Naše kroky ešte zrýchľujú hlasy jeleňov v ruji. Makovica nás presviedča, že sú na opačnom svahu doliny ako my, ale veľmi jej neveríme. Krvi by sa v nás nedorezal. Zastabujeme ešte na Vozárskej. O 2. v noci sme ešte keškunehľadali - ale našli sme a odložili do nej chrobáka-cestovateľa, ktorého ulovil ešte Jurko pred pár týždňami. Ďalej pokračujeme už bez značky. V strmom svahu pod nami sa občas mihnú oči srniek, opäť sa ozýva jeleň - a opäť dosť blízko. Ideme po trase cyklomaratónu, až na jednom mieste to berieme skratkou. Dostávame sa na opačnú stranu hrebeňa a objavujú sa svetlá Košíc - vyzerajú ako žeravé uhlíky slávnostnej varty spod Šivca. Naše nové svetlá prechádzajú testom a dostávajú 1 s hviezičkou - s inými svetlami by sme asi cestu tak ľahko nenašli. Krátky odpočinok v prístrešku, ale ideme hneď ďalej - je dosť zima a už sa nám chce spať. Cesta okolo plota ZOO je nekonečná - odrazu nás preberie obrovská diera v múre - nový stožiar vysielača - no toto! Kedy tu toto vyrástl! Na našej lúčke obdivujeme hviezdy - oňOrion žiari neuveriteľne a zaberá obrovskú časť oblohy. Rozoznávaje aj malý vozík v súhvezdí Plejád.
Krátka zastávka na Hrešnej - Kopro fotí stožiar Dubníka a aj Orion. Zbiehame do dediny. Budú štyria autobus ide o 4.32. Makovica vyťahuje deku, túlime sa všetci 5 na lavičke a driemkáme. Autobus prichádza načas - takú jazdu sme ešte nezažili. Navyše nám ujo šofér pristavil pri Kerku aj 34-ku, čo šla pred nami. Tak sme teda rýchlo prestúpili a pokojne sa viezli domov. Každý vystúpil na svojej zastávke - to bola jazda ako taxíkom.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 9012x
TB-čko
Hehe. Vraj TB ulovil Krpec. To sa mu lovilo keď som mu zriadil "kešku" jeho stôl. ;) (Chcel som to TB odpratať z Čiech, ale na Slovensku som bol necelý deň, tak som ho po bratovi poslal ďalej.)