Názov: | Ružínska jaskyňa a Šivec |
Dňa: | 11.02.2017 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Janni, Duško, Ivet, Samo, Lacko |
Hostia: | Mirka, Jožko, Elenka, Peťo, Lenka |
Kto by to bol povedal, že keď časť členstva skolila chrípka a druhá časť užíva posledné možnosti lyžovačky, sa nás stretne na štarte v ústí Malého Ružinka 13!!! Keďže sme samí dospeláci, rýchlo prekonávame cestu Malým Ružinkom a okolo11-tej už odbožujeme popri potoku k jaskyni.
Chodník je pekne vyšliapaný, takže smer našej cesty je jednoznačný. Makovica s Elenkou cupitajú napred, ale omladina ich čoskoro dobieha a na záverečnom stupáku sme už skoro všetci pokope. Výzdoba je aj tento rok dosť chudobná. Veľa cencúľov je popadaných na zem a zo stropu sa tiež odvalili kusiská ľadu.
Prechádzame do zadnej časti a hľadáme netopiere. Je ich tú túto zimu dosť málo, našli sme len 4. Jeden je tak blízko, že ho môžeme opatrne fotiť na makro. Šetrne nasvecujeme, aby sme ho nezohriali. Že sme opatrní, dokazuje aj to, že pokojne odfukuje, ani sa nehne.
Po prehliadke jaskyne nasleduje horúca čokoláda a káva servírovaná priamo z variča. Lahôdku, určenú pôvodne pre deti, si dávame všetci dospeláci bez rozdielu. Len kamarát Vlado, ktorý práve dorazil aj s Andy z Bratislavy, nás ohrdne, vraj má svoje Tokajské (klame telom, a všetci si myslia, že pije zo zelenej fľaše obyčajnú vodu, alebo možno čaj). Andy si ale dáva s nami aj so šľahačkou.
Po spoločnej fotke, na ktorú sa Makovica postavila tak, že ostala mimo záberu, nastáva mytoza, teda delenie, ale u nás bez množenia. Mirka, Jožko, Laci, Lenka, Peťa a Kopro sa vracajú dolinou späť na Ružín na vlak a my ostatní sa rozhodujeme dať kolečko cez Šivec. Ivet a Samo vyrážajú prví podša Makovicinho popisu trasy. My ostatní ich sledujeme a zisťujeme, že sa presne držali inštrukcie a cupitkajú starou cestou do sedla od Šivcom. Do hodinky sme tam aj my. Ani sa nezdržujeme a rovno pokračujeme nahor. Slnko pripeká, Tatry sú, síce len v siluetách, ale vidíme ich. Usádzame sa pri skrinke (už potrebuje opraviť) a Janni ide pozrieť až na okraj brala. Vyhrievame sa na slniečku ako mačatá, ani sa nám nechce ísť dolu, ale nedá sa nič robiť, pred pol treťou sa vydávame na cestu nadol. Janni, Duško a Elenka na autobus do Hámrov na most a Makovica s Peťom dlhšou cestou až k salašu, kde je zaparkované auto.
Prechádzajúc popod Šivec pomaly zapadá slnko a výrazne sa ochladzuje. Začína sa prejavovať aj hlad. Makovica vyťahuje kúsok čokolády a mandarínku - chudobné, ale pomôže. O 16.15 nasadáme do auta a rútime sa Hornádskou dolinou rovno do Kostolian do reštaurácie. Horúca polievka robí svoje a hneď nám je lepšie... Skompletizujeme obed a hneď aj vyrážame domov, keďže v dedinskej krčmičke sa asi kúriť nezvykne.
Krásny deň za nami.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3428x