kategórie:
Názov: Ružínska jaskyňa a Šivec
Dňa: 23.01.2010
Účastníci: Makovica, Zuza, Peťo, Peťa, Kopro, Danka
Hostia:

P1050267.JPGchodníčkom od stanice P1050281.JPGprvý krásavec - trochu excentrický P1050285.JPGpopustite uzdu fantázii P1050306.JPGPeťo a cencúle P1050313.JPGcencúľ s polevou P1050320.JPGportál jaskyne a modrá obloha
P1050322.JPGtesne pred odchodom P1050328.JPGza stromami Tatry P1050333.JPGv sedle pod Šivcom P1050359.JPGpri vrcholovej skrinke P1050360.JPGa naša básnička P1050363.JPGzostup z vrcholu

Popis akcie: 

Ráno sa stanici nás bolo 5. Vo vlaku sa ale sprievodca, keď videl naše lístky, počudoval: "Čo, máte na Ružíne nejaký zraz? Celý vlak ie na Ružín!" No, celý vlak to nebol, ale asi 20 nás tam skutočne vystúpilo. Na stanici nás čakala aj Peťa, ktorá prišla z Jakloviec. Kamil vraj nerád chodí pešo a radšej išiel hrať ping-pong.

Hore dolinou nám cesta ubieha rýchlo. Potok nie je ešte poriadne zamrznutý a naokolo len jemný poprašok snehu. Pri odbočke do Vozárskej stretávame trojicu "old boys". Núkajú nás nejakým akcelerátorom z ponožkovej fľaštičky. S vďakou odmietame, ale neskutočne nás teší, že jeden z nich pozná krtkovander, vraj si tam čítal aj o jaskyni, kam idú. Snehu trošku pribúda, ale sú to len nejaké 2-3 centimetríky poporašku - smutná to zima, ale aspoň sa ľahšie kráča. Naspídovaný Peťo trieli vpredu a Zuzka dychčí za ním. Prví vbiehajú do malej jaskynky a prví doleteli aj k portálu Veľkej Ružínskej jaskyne. Peťo je unesený a my, čo sme už zažili jaskyňu veľakrát, sme trošku sklamaní - suchá jeseň + suchá a teplá zima = málo a malých cencúľov. Fotíme, Kopro nasvecuje cencúle Aurorou, ale odrazu zistí, že sa pod svetlom baterky topia. Ideme do zadnej časti jaskyne. Netopiere všetkých veľkostí visia zo stropu, celé orosené, uchytené na neuveriteľne maličkých prstíkoch. Radšej na ne dlho nesvietime, aby sme ich príliš nezohriali a neprebrali. Na stenách spia aj desiatky rovnako orosených nočných motýľov. Svietime baterkami na steny a sledujeme krásnu začínajúcu kvapľovú výzdobu. Ešte tak 10 000 rokov a bude tu krásny kvapľový les.

Rozhodujeme sa, kam ďalej. Nakoniec vyhráva náš milovaný Šivec - svieti tam slnko a určite bude aj krásny výhľad. Diretissimou na zelenú a potom už len popri plotoch. Najprv sa nám ukazuje krásna Kojšovka, potom Makovica objaví pomedzi stromy prekrásnu panorámu Tatier. V sedle pod Šivcom začína byť "husto". Krásne počasie vylákalo vonku desiatky ľudí z okolitých chát. Obsadzujeme si miestočko na skalnatej vyhliadke priamo nad priehradným múrom. Vidíme nielen Tatry a Kojšovku, ale aj prešovské sopúchy a Peťa dokonca našla aj Makovicu - tú v Slánskych vrchoch samozrejme....

Zuzka s Peťom napísali do knhy pokus o básničku. Ešte naše podpisy a môžeme ísť. Po žltej prudko nadol - pozor na ľad pod tenkým popraškom snehu - no pre Zuzku už bolo neskoro...vraj bolí ma bok, rameno, lakeť aj zápästie - prečo asi.....

Na lúkach sa kocháme výhľadom na Šivec a na priehradný múr a Konskú skalu nad vyrovnávačkou. Prichádzajúc k ovčínom sledujeme svoje tiene - sú dlhé cez celú lúku - jasný dôkaz, že slnko sa už chýli k obzoru. Ešte trochu adrenalínu, keď cez dieru v plote vybehne na nás veľký biely peso, ale našťastie je na reťazi, tak na nás nedosiahne.

Na stanici nám ostáva už len 10 minút čakania na vlak, takže nestíhame uskutočniť sumo vytláčanie z kruhu....možno nabudúce, keď viac nasneží., aby to menej bolelo pri pádoch.


Ďalšie fotky:
P1740019.JPG P1740035.JPG letadlo.jpg hdr3.jpg hdr4.jpg P1740078.JPG