kategórie:
Názov: Rozprávkový Šarišský hrad
Dňa: 11.04.2010
Účastníci: Makovica, Peťo, Peťa, Zuzka, Kopro, Danka, Smokie, Maťo, Lacko, Žanni, Žanka,
Hostia: malá Tánička, Žankine sesterky, Frigáčikovia v počte 10 ks, Kuchárovci

P1060227.JPGpríprava na hru P1060231.JPGprvý pomaľovaný hráč P1060233.JPGniekto sa vyžíva P1060235.JPGZuzka, nevzpieraj sa! P1060237.JPGhra v plnom prúde - behy lesom v plnej rýchlosti P1060240.JPGvchádzame do hradu
P1150956.JPGnad Lysou strážou prší P1060243.JPGpred nami druhý sopúch-Lysá stráž P1060245.JPGKopro na veži P1150965.JPGboj a bitka - v medziach pravidiel P1060264.JPGspoločné foto pred lokomotívkou Džurkou

Popis akcie: 

Dlho očakávaný deň je tu. Kmbinovanou dopravou - vlak + MHD (ktorý je napodiv ešte lacnejší, než samotný vlak a ušetrí nám ca 2 km šľapania po dedine) prichádzame do Veľkého Šariša. Ešte porada organizátorov vo vlaku a poriadna pasca na účastníkov je pripravená.

Počasie je tak na hrane - už-už sa rozprší, ale ešte stále čaká.

Stúpame po žltej značke - telefonujú Kuchárovci, vraj kde sme, už im je zima. O chvíľu sa stretávame. Na odpočívadle s lavičkami Gabo vyťahuje štartovné preukazy na hru farby na tvár. Všetci sa menia na zmaľované potvorky, poniektorí sa stávajú rádioaktívnym odpadom. Tesne pod hradom sa organizátori odrazu stratia v lese a začína sa beh účastníkov o čas. Z mesta svetiel nie je problém sa dostať do mesta temnôt s príznačnýám názvom Ilava alebo Leopoldov - stačí, keď neviete odpoveď ja jednoduchú otázku - čo bolo 6.12.1924, koľko členov má futbalový tím, koľko nôh má 6-hlavý drak, koľko párov topánok potrebuje stonožka, na akom strome rastú žaľude......

Nakonieć ale hru dokončili všetci, i keď sa Peťa prebehla až do Györu.....

Dobýjame hrad a hneď vyliezame na veľkú štvorcovú vežu. Je úžasné pozorovať ako dažďové mračno putuje od Lysej stráže na Prešov a tesne míňa šarišský hradný vrch. Pri ohnisku v zadnej časti hradu Gabo vyhodnocuje súťaž. Tánička so Žankou trhli najlepší čas, Lacko tiež dostal čokoládku. Potom sa hráme - lietajúcu kvákajúcu bombu, indiaku, zvierací kolotoč krt-krt-krá-krá, bombu.

Naspäť vyrážame dosť neskoro - kmitáme ulicami Šariša a nie a nie dôjsť na tú stanicu. Tánička pomaly zaspáva Žanke na rukách, malý Samko skončil na Maťovych pleciach. Ešte stíhame obzrieť staručkú lokomotívu Džurku a už je tu vláčik. Nastupujeme, pohzodlne sa usádzame a trávime dojmy. Poniektorí sa aj umjývame, aby sme nešli do KE ako rádioaktívny odpad.