Názov: | Rozlúčka s Tatrami - Kôprovský štít |
Dňa: | 31.10.2015 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Eva Telíčková, Ľubo, Ľudka, Jerguš, Milan, Eva, Števko, Nika |
Hostia: |
Niet čo dodať, keď vidíte fotky... možno už len veľké ospravedlnenie tým, ktorí nás čítajú a chceli ísť s nami - Makovica-teta vedúca obyčajne sproste zaspala... i keď stihla do 10 minúť od zobudenia byť na zastávke a stihnúť autobus na stanicu, nepomohlo... o 6.13 už nikto vo vestibule nečaká a lístky nestíha na vlak pripravený na odchod kúpiť. Našťastie Koprovci mali miesto v aute voľné a odchádzajúc z Košíc ju na stanici vyzdvihli.
Po tomto úvode už len kmitáme, aby sme boli na Štrbskom Plese skôr ako zubačka. Skoro sa to podarílo... chýbali asi 3 minúty, Makovica bežiac z parkoviska už len míňa davy nedočkavých turistov bez šancí niekoho nájsť. Tak teda so zlým svedomím vyyrážame. Na Popradskom plese čakáme na Ševecovcov a po desiatej konečne stúpame po modrej. Nejdeme na chatu pod Rysmi, ale aj tak smutne konštatujeme, že dnes nie je pripravené nič na odnesenie na chatu. Na Hincovo pleso prichádzame všetci. Kopro sedí na veľkom balvane a chystá sa odpočívať. Tak sa teda skladáme na okraj snehového poľa pod kameňom a dávame nejakú desiatu. Kopro medzitým sladko driemka. Pri pohľade na dva vrcholy Kôprovského štítu nad našimi hlavami sa pole zúčastnených prerieďuje. Milan s Evou sa vracajú späť na Popradské. Na sedlo vyliezajú prví Makovica s Jergušom. Zo snehových polí na chodníku je mokrá brečka, to však prorokuje nepríjemnú šmýkačku po tom ako slnko zájde za hrebeň (presne tak sa aj stalo a pri zostupe bolo veselo...). Cestou na vrchol máme ešte jednu stratu - Ľudka ako zodpovedná Krtica sa rozhoduje, že pod vrchol na dnes stačilo a vyhrievajúc sa na slniečku čaká, kým sa vrátime.
Z vrcholu vidíme Západné Tatry (prečo nám zas pripomúnajú letecké snímky z Afganistanu), ale tentokrát už rozoznávame sedlo Závory, kde sme boli v septembi - krááásne spomienky. Naľavo Kriváň doslova oblepený ľuďmi, oproti Rysy - rovnako a v pozadí Lomničák. Spoza hrebeňov kukučkuje poľský Giewont...skrátka ako na želanie.
Poberáme sa dolu, všetko ide hladko až po sedlo. Tu sa prehupneme na stranu, kde už slnko zašlo - neuveriteľné, ako rýchlo dokáže voda zmrznúť. Eva nasadzuje "nesmeky" - výborný to vynález, požičiava Jergušovi paličky a tak to v bezpečí zvládame. Dolu ale zistíme, že Evke pýta vibramka papať. Tak teda zastavuje a snaží sa topánky šnúrkami spevniť. Makovica s Jergušom kmitajú vo viac ako rezkom tempe, aby rodinka stihla o 17,00 v ubytovni objednaný wellness. Jerguš si v chate na Popradskom plese len chvíľku posedí a už aj odchádzajú. My ostatní sa tu zhromažďujeme už na zotmení a vyrážame v šere, ktoré sa rýchlo mení na tmu. Slovný futbal nám cestu výrazne spríjemňuje... jedna z Koprových perál: slovo na P - drží sa to riťou - odpoveď Pavúk...no dali by ste to? Makovica veru nedala.
Tesne pred šiestou vyrážame na cestu domov....dôstojný a krásny krtkovský záver taranskej sezóny....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4882x