kategórie:
Názov: Rozlomity a Napoleonov klobúk
Dňa: 25.09.2010
Účastníci: Makovica, Braňo, Mates, Veronika, Kopro, Danka, Katka, Janni, Laco, Tete, Mišo
Hostia: Ondrej

P1090605_resize.JPGvychádzame z hmly na moste v rUžíNE P1090640_resize.JPGaj títo dvaja dychšia P1090644_resize.JPGaha drienky... P1090648_resize.JPGvážna diskusia o &gps a keškách P1090650_resize.JPGpán profesor a žiak Ondrej P1090654_resize.JPGskalnatá vyhliadka
P1090658_resize.JPGkonečne na klobúku P1090670_resize.JPGaj s vyhliadkou P1090676_resize.JPGna vrchole Bokšova P1090683_resize.JPGa sme medzi skalami P1090685_resize.JPGKopro v akcii P1090701_resize.JPG..a ešte raz - tam hore je keška
P1090714_resize.JPGcesta na stanicu - v pozadí &humenec P1090715_resize.JPGIndiaca na stanici

Popis akcie: 

Ráno presne podľa meteorológov, na stanici more ľudí, tak s Makovica naslepo postavila do šoru, aby si ostatní stihli kúpiť lístok. O chvíľu sa na stanici objavil Braňo a samozrejme s motorkárskou prilbou - tak sme si dohodli, kde sa stretneme a už ho aj nebolo. Makovica ešte odchytila Miša a presvedčila ho, že o ôsmej sa na Kkráľovu hoľu nechodí, tak sa pobrali s nami.Nakoniec sa nás vo vlaku stretlo 11. Na Ružíne nás privítala hmla, ale o chvíľu sa rozplynula. Pri poslednej chate sme sa stretli s Braňom a vydali sme sa strmo hore lúkou priamo k lesu. Na lúke bolo poriadne mokro a aj poriadne pavučinovo - občas to vyzeralo ako v "Aktoch X". Len čo sme ale vstúpili do lesa, mokrota zmizla a ostalo nám už len to strmé stúpanie. Makovica ho ale čoskoro vylepšila drienkami - nikto z nás toto ovocie nepoznal a ešte nikdy nejedol. Niežeby tie trpké červené valčeky pobláznili naše chuťové poháriky, ale ako spestrenie to berieme.

Cez niekoľko vyhliadok sme sa po skalnatom hrebienku nakoniec prepracovali až na skalu nad priehradou. Našli sme kešku, Tete si v nej vymenila drôtený hlavolam. Na vyhliadke je aj vrcholová kniha, z ktorej sme sa dozvedeli, že stojíme na Líščom vrchu - ale aj tak je to Napoleonov klobúk.

Vrátili sme sa, odkiaľ sme prišli a pokračovali ďalej po hrebeni. Bolo to dosť náročné - stále hore-dolu, samé skalky a popadané stromy, žiadny chodník. Obmedzený výhľad sa nám naskytol z Bokšova - že sme na vrchole, nám potvrdil aj triangulačný kameň. Pokračovali sme ešte kúsok ďalej po hrebeni a potom sme odbočili doľava. Koprove GPS nás doviedlo k ďalšej keške úplne do centra skalného mesta - Rozlomitov. Obliezli sme všetky vyhliadky na okolí, posedeli, dojedli sladkosti a vydali sa na strastiplnú cestu nadol - stále len dolu a dolu, až nás z toho boleli kolená. Na stanicu sme to ale stihli ešte 15 minút pred príchodom vlaku - takže sme sa aspoň stihli aj zahrať, keď už teda bol dnes ten deň hrania.     

Súvisiace články