kategórie:
Názov: Rozhľadňa na Miliči
Dňa: 20.02.2016
Účastníci: Makovica, Braňo, Peťko, Laco, Mates
Hostia:

P1210067.JPGkovová pečiatka Bodo-rét P1210068.JPGPeťko vedie skupinu P1210073.JPGinfotabuľa-žiaľ, len maďarská P1210078.JPGSchrekova bažina P1210081.JPGbežíme smerom na hranicu P1210087.JPGna úspešnú cezhraničnú spoluprácu
P1210091.JPGs príchuťou škoricovou (aspoň podľa farby) P1210094.JPGa sme tu P1210101.JPGtamto je hrad P1210102.JPGna rozhľadni P1210118.JPGtu bola skrytá prvá keška P1210122.JPGMakovica, dieťa a pes...a veža s 54 schodmi
P1210128.JPGna vrchole Miliča P1210139.JPGMiličská skala - hlava draka zhora P1210145.JPGa zdola 1 P1210147.JPGzdola 2 P1210151.JPGa my pod skalou (sledujete tú ofinu z papradia na vrcholkoch skál?) P1210155.JPGčierna ako zakliaty hrad
P1210168.JPGFenny chytá v ľufte lupienky

Popis akcie: 

To kukáte, čo, kto sa nám objavil na výlete...a presne na poslednú chvíľu, dnes o 7.30. Nakoniec, keďže v Košiciach obsychali chodníky, sme sa rozhodli, že to hádam vydrží a o 8.30 sme vyštartovali.

Limetka berie Makovicu na Amfiku a chlapcov vyzdvihujeme pri VSS pri Freshi. Nakoniec ideme dvoma autami, aby to Laco stíhal popoludní na bedminton. Cesta je len mierne vlhká, ale na kopcpch sa to belie snehom a , žiaľ, aj hmlou. Odstavujeme na Bodo-réte pri bosorke a hneď obdivujeme novú pečiatku na infostĺpe. Má však jednu chybičku - vnútorná plsť vyschla, takže nefarbí - škoda, lebo vyzerá ako pekný zberateľský kúsok. Vchádzame do lesa a vtom ideme po snehu. Nie je ho veľa, tak 2 cm, ale s narastajúcou výškou je ho viac a viac. Stopujeme zver - našli sme srnky, veveričku, Fenine stopy  a ešte niečo veľké s pazúrmi a vankúšikmi, čo kladie zadné nohy do predných....Ani sa nenazdáme a sme na hrebeni. Priateľské cezhraničné podanie rúk otca a syna a pokračujeme presne po hranici. Chodník so značkou rozhľadne obchádza vrchol Miliča a o chvíľu sme na mieste. Hraničné kamene nám presne ukazujú, že stojí na maďarskom území - asi tak 30 cm od hraničnej čiary...

Z hmly sa nenápadne rysuje silueta hradu Füzér na juhovýchode, ale dnes toho veľa nevidieť.

Vraciame sa v našich stopách, ale zrazu Makovica povie - poďme po tomto chodníčku, je to značka,  nestratíme sa...a zrazu aha ho, sme priamo pri pilóne na Miliči. Braňo s Peťkom hľadajú kešku (už druhú v poradí, prvú odlovili hneď pri veži) a my ostatní cupitáme pomedzi ostré skalky (ako dračí chvost, hovorí Makovica) k Miličskej skale, ktorá je ako hlava draka. Niektoré skaly dokonca majú vlasy, ako hlavy ozajstného 9-hlavého draka - papradie, ktoré nestihol túto zimu spáliť mráz, pekne zapadalo snehom...no čistá ofina.

Už nás čaká len rýchly zostup, podať ruky s kamarátskym ahoj o týždeň a už sa vezieme do civilizácie. Ešte krátka zastávka s Peťkom pri tanku a pokračujeme domov. Nie sme ešte ani v Ždani a mladý muž v sedačke plný dojmov slastne odfukuje.... 

Trasa aj s prechodom cez ďalší vyhliadkový bod na Skárošskej vyhliadke je tu:

http://www.cykloserver.cz/f/eab6198761/  

Obrázok používateľa Miki S

Pekné, len škoda že bola

Pekné, len škoda že bola oblačnosť.

Obrázok používateľa makovica

aspoň máme dôvod za

aspoň máme dôvod za výhľadmi, ktoré sme len tušili, sa vydať ešte raz a užiť si ich naplno 

Makovica