kategórie:
Názov: Roháčske dobrodružstvo
Dňa: 29.08.2020 - 01.09.2020
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš
Hostia:

P1730756.JPG P1730951.JPG P1740053.JPG

Popis akcie: 

Už dávno sme si predsavzali, že sa pôjdeme pozrieť do Roháčov. Celé leto sme to odkladali, raz pre počasie, raz pre iné záujmy, až sme si povedali dosť a štátne sviatky sme sa rozhodli osláviť ozaj hodnotne.

Makovica zabezpečuje program a stravovanie, Laco sa podujal na ubytovanie. Vyrážame z pracovných dôvodov oneskorene, takže do Zuberca prichádzame temer so zotmením. Ubytko nájdeme ľahko, veď je priamo na modrej značke uprostred dediny. Teta je mimoriadne ústretová a dáva nám dve izby, keďže do druhej sa nikto nenahlásil. Máme teda hyperluxus, až na tie skoré budíčky.

29.8. - výročie SNP - budíček 5:45 a po raňajkách a presune autom na parkovisko do Spálenej vyrážame už o 7:30. Po asfaltke rýchlo vykračujeme hore dolinou až k Ťatliakovej chate. Prečítame si, kto to bol pán Ťatliak a bez zastávky (veď ešte nie je v nohách žiadna únava) vykračujeme ďalej, Šťavnatým stúpaním sa po zelenej dostávame na hrebeň na sedlo Zábrať. Tu konštatujeme, že pán Beránek z SHMU mal pravdu - fučí jak sprosté. Tento pojem je nedostatočný na označenie vetra, víchrice, či orkánu či čo to vlastne je, čo ženie mraky tesne nad našimi hlavami rýchlosťou stíhačky a pri neopatrnom kroku, či pootočení do protismeru vetra nás "nežne" presúva o pár metrov po hrebeni vôbec nie tým smerom, ktorým sa my chceme pobrať. Je nás tu ale dosť odvážlivcov a z tichej vetrom nedotknutej Chocholowskej doliny v Poľsku prúdia ďalší a ďalší Poliaci. Tak sa teda boríme s vetrom ďalej na Rákoň a konečne stojíme na Volovci. Laco rozpráva šťavnaté historky (pokiaľ sa v tom vetre dá rozprávať) o tom, aké je to ťažké na Ostrom Roháči, až sa Jerguš skoro zľakne - ale len skoro, nakoniec cez šikmé platne preskáče ako veverka. Schádzame do sedielka a šplháme na poslednú dnešnú výzvu - Plačlivô. My sa tu ale nerozlačeme. Vietor neustáva, takže žiadne veľké kochanie. Za skalou si nájdeme kúsok relatívneho závetria, niečo zjeme a už aj ideme ďalej. Makovica hľadá rukavice a keď 5x prehľadá batoh aj vrecká, vráti sa za skalu a tam ich nájde. Chlapci medzitým stvrdli od zimy, tak sa pomaličky rozhýbavame. V Smutnom sedle sme veľmi skoro, až nečakane. keby neboli Tri kopy zahalené v oblakoch, aj by sa chlapci vydali ďalej smer Baníkov. Takto len schádzame po modrej dolu k Ťatliakovej chate, ale na odbočke k plesám to skrútime doľava a ideme sa pozrieť na plesá a vodopád. To "temer žiadne stúpanie" podľa Laca, keď sa pozeral na chodník zhora, sa ukázalo ako celkom naklonená rovina. Tak sme teda vyliezli aj na plesá a zliezli okolo vodopádu späť do doliny na asfaltku.

Po spoločnej večeri Laco naladí jedinečný koprodukčný indicko-francúzsko- a ešte akýsi  film na spôsob Bollywood - bavíme sa, až nám slzy tečú. 

30.8. - Po nočnom daždi hlásia celkom pekné počasie, takže pôvodný plán prekladať ťažké a ľahké dni (nakoniec aj tak zistíme, že v Roháčoch ľahký deň neexistuje) rušíme a pokračujeme v zdolávaní hrebeňa. Po ceprovsky vstávame až o 6:15, z parkoviska v Spálenej využívame lanovku a šetríme 400 m prevýšenia. Z hornej stanice lanovky už svižne pokračujeme na hrebeň Predného Salatína, potom na Brestovú. Dych vyrazí pohľad na to, čo nás čaká - ako keby to niekto urobil naschvál - hore a dolu - strmo a hlboko a opäť rovnako hore. A medzitým skalné rebrá, nevyznačené traverzy, ktoré sa často ukážu ako slepé cesty a treba sa vracať, reťaze, voľné šplhanie po skalkách a vietor - horší oproti včerajšku v tom, že hrebeň sa krúti, teda aj smer vetra sa mení, nie je taký jednoznačný ako včera a aj nárazy sú silnejšie a teda nepredvídateľnejšie. Brestovú a Salatín doslova prebehneme. Na skalnom hrebienku Skriniarky zistíme, prečo majú nežnú prezývku Sviniarky - rozsyané skaly, ostré výčnelky hore a dolu bez reťazí a istenia, len preliezať a obliezať, ešteže je sucho. Výstup na Spálenú nie je taký zlý, ako ten pohľad dolu - toľko máme zísť a potom liezť na Pachoľa? Chodník svahom na Pachoľa je vlastne na nepríjemnom suťovisku. Laco chytí nejaký chodník v traverze a ajhľa, došli sme kúsok nad Baníkovské sedlo. Na vrchol Pachoľata by sa bolo treba vrátiť a vyliezť asi 30 výškových metrov - to sa nám proti víchru nechce, takže zídeme dolu k smerovníku v Baníkovskom sedle. Vietor chladne a silnie a stáva sa čoraz nevyspytateľnejším, takže sa dohodneme, že vylezieme ešte na Baníkov a potom sa uvidí - uvidelo sa - uvidel sa nádherný výhľad na Vysoké Tatry, masa dobyvateľov Tatier obliehajúcich smerovník a vietor takej intenzity, že nás otočil na cestu späť. Hrubú kopu a Tri kopy musíme oželieť, prídeme sem inokedy. Nekonečnou dolinou schádzame k rázcestiu pod Roháčskymi plesami. Makovica ešte umravňuje dvoch Maďarov, ktorí sa spoliehali na to, že keď zakričia English, tak ich nechá na pokoji šliapať po tráve veľa suťoviska diretissimou hore dolinou...no nenechala a nakoniec sa po anglickom vysvetlení vracajú pekne na chodník.

Vraciame sa zo skrátenej túry dosť skoro, tak stíhame ešte zmrzlinový pohár v cukrárni na dodatočnú oslavu Makovicinych narodenín. 

31.8. - konečne nás čaká ten ľahší výlet - aspoň si to myslíme. Pohodlne vstávame o 7:00, a busom, ktorý nám stojí temer rovno pred domom, sa vezieme k horárni ood Bielou skalou a začíname nekonečný výstup na Sivý vrch. Ešteže pri chodníku sú zabité koly s udaním nadmorskej výšky každých 100 m, aby sme si mohli kontrolovať ako rýchlo (resp. pomaly) stúpame. Oproti včerajšku je tu minimum ľudí. Vietor rovnako silný len podstatne studenší, na cestičke dosť blata a prekvapivo málo kvetov, ve%d sme na vápenci, tu by to malo všetko žiariť - ale už sa asi blíži jeseň. Až do skalného mesta je to celkom bezproblémové stúpanie. Potom troška preliezame, obliezame a už asj sme hore. Laco nachádza po ceste niekoľko pekných miest na fotenie v póze "Ja, dobyvateľ sveta", ale na vrchole aj tak konštatuje, že dnes málo adrenalínu. Sedíme, obedujeme s výhľadom na hrebeň odSalatína až po Barance vykúkajúci spoza Baníkova. Nás dnes čaká už len nekonečný zostup na žltú a potom do Zuberca. Schádzame ozaj nekonečne do časti Prte a obdivujeme krásne upravené domy a záhrady, všetko pripravené na prenájom. Celý deň zaklincuje večera s cesnačkou a, dvojakou pizzou, birelom aj kávou. Najedli sme sa do popuku za 6,00€ na osobu.

Večer už nemáme šťastie na žiadny Bollywwod film, tak na rad richádzajú detskú puzzle, karty a pokus o domino, z ktorého však chýbajú kocky. Večer presne podľa predpovede začína pršať a prší, hrmí a leje celú noc. 

1.9. - je Deň ústavy, tak slávnostne spíme do 8:00, po výdajňtných raňajkách znamenajúcich dojedanie zbytkov, pobalíme a pred desiatou sadáme do auta. Menšiekufrovanie po dedine a už aj parkujeme v Oraviciach. Dnešná rozläčková prechádzka Juráňovou dolinou je príjemná. Zo začiatku síce trochu poprchá, ale potom si to tam horie rozmyslia, zastavia kohútiky a nás čaká len pekná prechádzka tiesňavou. Cez sedlo pod Umrlou prejdeme do Bobroveckej doliny. Na rašeliniská nemôžeme odbočiť, chodníky sú prehnité a dosky sa prepadávajú. Pekný estetický nápis na trvalej tabuľke oznamuje, že chodník je dočasne uzavretý.

Spokojní sadáme do auta. Ešte krátka prestávka na kávu na pumpe pri Štrbe a už aj vykladáme Jerguša v Kysaku.

Bol to krásny štvordňový výlet - asi to najkrajšie a aj najťažšie, čo sme tento rok podnikli.