kategórie:
Názov: Rohačka na biku zo severu
Dňa: 24.04.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1230411.JPGkaplnka sv. Márie Magdalény P1230421.JPGbicykel a ja za potokom pri Podmorskom zosuve P1230425.JPGpieskovcová stena zosuvu P1230431.JPGrecesia jedného obyvateľa Viťaza P1230434.JPGpohľad späť na Víťaz cestou do Ovčieho P1230440.JPGkaplička na kopečku medzi Ovčím a Hrabkovom
P1230441.JPGzjazd do Hrabkova P1230457.JPGstan a stožiar na chránenom prír. výtvore P1230459.JPGaj pamiatky na horolezcov P1230466.JPGHrabkovské zlepence P1230477.JPGcestou na Rohačku P1230480.JPGmladý buk - tohtoročný
P1230482.JPGkvalita cesty nahor P1230489.JPGkonečne niečo jazditeľné P1230497.JPGa konečne hore P1230506.JPGtam dolu som bola P1230520.JPGahoj Rohačka, ja zas prídem P1230525.JPGcestou nadol
P1230530.JPGtu sojm vyplašila líšku P1230553.JPGa tento krásavec mi pekne zapózoval

Popis akcie: 

Keďže na takýto úlet sa neodvážim nikoho zavolať, vyrážam osobákom sama. Je kosno, ale jasno, tak mám nádej aj na nejaké výhľady. V Richnave sa ma ujkovia železničiari pýtakjú, kam idem - len prstom v hrubej rukavici ukážem na vrchol Roháčky - TAM...Tak sa mi smejú, že kým vyjdem hore, tak mi určite tie rukavice nebude treba.

Sadám na bike a idem vymazávať biele miesta z mojej virtuálnej mapy a vydávam sa smerom v jazde vlaku ku kaplnke, ktorú vídame z vlaku, ale nikto pri nej ešte nebol. Je zamknuté, cez hrubé plechové dvere nevidieť dovnútra, tak ju len obídem, povinné foto a vraciam sa do dediny - človek by neveril, 5 km je za mnou. Pedálujem do Kluknavy a niekoľkokrát kontrolujem navigíciu, kam to vlastne mám ísť - ako vždy, v tejto dedine sa neviem orientovať. Nakoniec som správne a stúpam popod pekný skalnatý vŕšok k osade Dolina. Tu som mala v pláne odbočiť doprava popri potoku a skratkou sa dostať do ovčieho - zmena programu, tá megaosada romanticky obkladajúca celé údolie jasne rozhoduje, že pokračujem po asfaltke. Aspoň si pozriem útvar Podmorský zosuv.... ešteže som tu v skorej jari. V lete si neviem predstaviť to predieranie sa v dvojmetrovej žihľave. Je to pieskovcová skala, zaujímavá, len treba k nej prísť ešte aj cez potok. Vraciam sa k biku a pokračujem do Víťaza, kde teste pred dedinou treba odbočiť na skratkuna Ovčie - zmena 2 - pri ceste tam horí a husto čmudí veľká vatra a pri nej zo 10 podivuhodných mužíčkov. Tak teda pekne obchádzam, zaautom s hnojovkou stúpam na kopec medzi Ovčím a Hrabkovom a užívam si už čistý vzduch (hnojník odbočil na pole) pri zjazde do hrabkova. K travertínom odbočujem správne. V zákrute pred skalami vyplaším bažanta s frajerkou,chudík nevedel, čo robiť skôr a tak ešte tokajúc zmizol v kriakoch. Bicyklujem popod chránený prírodný výtvor, na vrchole ktorého stojí stĺp vysokého napätia a ako zisťujem neskôr stan značky Husky (či je obývaný, to som radšej nezisťovala). Pár fotiek a bez väčšieho nadšenia pokračujem ďalej. Mala by som odbočiž ku družstvu a naokolo sa dostať na cestu z ovčieho na Rohačku - napravoto opäť vyzerá veľmi chatrčoidne, tak opäť nmením plány a pokračujem doľava nahor, mala by som na cestu natrafiť aj touto dolinou. Stúpam lesíkom a ppotom úžasnými lúkami, opäť lesíkom, cez potok a potom to prichádza. Keď si už myslím, že som tam, kde by som mala, z očakávanej peknej cesty sa vykľula vyjazdená a vodou vymletá zvážnica plná kamenia, konárov a blata, lebo potok sa rozhodol, že tadiaľto je to najlepšie. Tak asi kilometer temer len tlačím. Konečne prichádzam na cestu, ktorá sa zdá, že je tá pravá. Prichádzam po nej priamo na vrchol Rohačky ku krížu.

Je tu kosno, obliekam sa, ale vychutnávam si Kráľovku, Vysoké Tatry, všetky blízke i ďaleké pohoria, rojace sa lienky - je nimi obložená celá skala. Ako keď som sama, dlho tu nevydržím a po chvíli sa poberám nadol. Zápis trasy mám v navigícii - ale čo môže byť výborné re pešistu na Silvestra, nemusí byť dobré pre bikera. Občas prenášam, občas obchádzam, sem-tam tlačím aj dolu kopcom, mm obavy z tých konárov cez cestu, ale po chvíľke prichádzam na pohodlnú lesnú cestu a z nej na očakávame nádherné lúky. Vyplašila som líšku - trieli trávou a ryšavý chvost na slnku svieti, akoby horel. Pri studnične naberám vodu a asi 5 minút sa nechám obletovať vidlochvostom (aspoň niekto ma zasa raz obletuje), kým sadne rovno na púpavu pod mojimi nohami a môžem ho odfotiť. Som v Margecanoch a o 10 minút odchádza osobák do Košíc. Chcela som ísť cez tunel až do Ružína, ale v sobotu nás čaká Milič, na dnes stačilo.