kategórie:
Názov: Rankovské skaly
Dňa: 18.10.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Zuzka, Maťko, Veronika
Hostia: Peťa, Katka

P1060348.JPGprvá vyhliadka z Rankovských skál P1060353.JPGKopro a hmly nad Herlianskym sedlom P1060363.JPGďalšia keška nájdená P1060371.JPGBeňa a la Baskervil P1060380.JPGna hojdačke P1060385.JPGvyhliadka s krížom pod Makovicou
P1060407.JPGkonečne na Makovici P1060429.JPGMakovická veža P1060436.JPGcestou-necestou P1060448.JPGKopro skúma úroveň el. napätia v ohrade P1060451.JPGBeňa v lóži

Popis akcie: 

Pôvodne sa aj Mišo tešil na túru, ale musel ísť pomáhať na vinobranie....ale bol stále s nami spomenuli sme si naňho aspoň 50x.
Busom sme sa zaviezli do Rankoviec. Kopro dnes akosi nebol kamarát so svojim mobilom, preto sme hneď na začiatku našej cesty našli v lese krásny kufor – šli sme po peknej ceste podstatne dlhšie, ako bolo treba, až sme sa dostali za hrebeň so skalami. Tak to Makovica strihla diretissimou smerom napravo naňho, veď vraj tie skaly na hrebeni nájdeme.
Beňa sa v lese vyváľala v niečom hnedom nevábne voňajúcom a samozrejme potom chcela behať pomedzi nás – nastal hromadný útek a rozptyl medzi stromy, len aby sa o nikoho nepoobtierala. Skaly sme samozrejme našli, aj šifrovanú kešku Kopro poľahky našiel v dutine stromu. Dali sme si desiatu, pokochali sa výhľadom, len Tatry, ktoré troška vykúkali spoza kopcov, sa nám už schovali. Pokračovali sme ďalej po neznačenej cestičke a onedlho sme natrafili na zelenú značku – ale ozaj len natrafili – vzápätí sme ju zasa stratili. Kopro nemal náladu hľadať správny smer, a tak sme sa zasa presúvali po ceste dlhšie ako bolo treba, kým Makovica jednoducho neodbočila do lesa a neskorigovala smer priamym pohľadom na veže vypínajúce sa na vrchole Makovice. To sa opakovalo ešte asi dvakrát, kým sme konečne natrafili na červenú značku. Ešte pred vrcholom bola pekná odbočka ku krížu s vyhliadkou. Posedeli sme si tam, Maťko dokonca objavil ozajstnú stoličku a dokonca ani nemal strach si na ňu sadnúť. Odtiaľ bol už len kúsok na vrcholovú plošinku porastenú vysokou trávou. Zdola sa zdá, že sú tam 4 veže, ale v skutočnosti je ich dokonca 6! Nezdržiavali sme sa tam dlho, ktosi poznamenal, že aj tá tráva zmutovala z toho okolitého žiarenia.
Príjemnou asfaltkou sme klesali veľmi pohodlne nadol, až kým Makovica nezavelila – samozrejme po konzultácii s Koprovým GPS, že tu by mala byť cesta, ktorou prejdeme skratkou na cestu priamo do Rankoviec. No, cesta, teda náznak cesty tu bol.... potom sa zmenila na chodníček, potom na prepletanie sa pomedzi kriaky a stromy, obchádzanie skalných útvarov, prekračovanie popadaných stromov, rúbanisko pokryté dlhánskymi poplazmi černíc, opäť hustým lesom až sme po pomerne často používanom chodníčku došli priamo na....rochnisko diviakov... tak sme sa teda potešili, že asi niekde cez deň chrápu a rýchlo pokračovali ďalej. Ešte prechod cez jeden kopček a 2 potôčiky – v jednom z nich Zuzka s Maťkom zbavili Beňu jej voňavého doplnku a už aj prichádzame do dediny.
Ďalšie potešenie na obzore – krčmička. Vzápätí smútok, že nemajú kofolu, tak ju zamieňame za nejakú smiešnu Aro-červenú vodu podivuhodnej chutí, ale veď piť sa musí.
Ešte pokus o hru Indiaky – nedalo sa pre silnejúci vietor, hádzanie Koprovej svietiacej lopty a už aj prichádza šofér, nasadáme do busu a pri západe Slnka obdivujeme siluety Tatier, ktoré jasne vidieť na oranžovom západnom obzore.
Zase je za nami jeden pekný, veselý spoločný deň.

Obrázok používateľa Anonym

Prosím otočiť fotky

Otočte prosím fotky, už ma bolí krk :-P