kategórie:
Názov: Rajecký maratón
Dňa: 14.08.2010
Účastníci: Makovica, Zuzka, Peťo
Hostia:

P1080906.JPGstretnutie v cieli P1080908.JPGje čas vrátiť sa do Rajca, Peťo isto čaká P1080915.JPGrýchla jazda dolu Čičmanmi P1080916.JPGa už letíme cestou nadol - rýchlosť vyše 39 km/h P1080924.JPGfoto za jazdy P1080930.JPGcestovinová párty v cieli
P1080934.JPGbájny Kľak nás sprevádzal celou dolinou P1080936.JPGvečerný táboráčik P1080943.JPGvečera chutila P1080946.JPGzbohom, naše nocľažnisko P1080950.JPGzbohom, Strážov, zasa sme ťa nezdolali P1080965.JPGno čo už, príroda je mocnejšia

Popis akcie: 

Rajecký maratón - no počasie bolo v predpovedi otrasné, cena cestovného vysoká, tak sme to radšej zrušili. Keď ale v piatok večer Aladin hlásil nulové zrážky, Makovica to nevydržala - natiahla budík a uložila sa spať. Ale bez okuliarov nastavovať budík na mobile sa neoplatí - keď sa zobudila, prvý rýchlik už bol v čudu a druhý odchádzal za 25 minút - také rýchle balenie ešte nikto nezažil - ale okrem zápaliek a nožíka zbalila všetko.

Ďalší problém nastal pri prepočte - prvý vlak ušiel, druhý mal príchod do Žiliny až o 9.17, do Rajca 24 km a štart maratónu o 10.00 - potrebná rýchlosť 36 km a to ešte hore kopcom - ďalšie "plus" - vlak meškal viac ako 15 minút. Makovica kopla do vrtule a letela, čo to dalo. Zakrátko za Rajcom začala predbiehať prvých bežcov - a ju predbiehali arogantne sa tlačiace a vytrubujúce autá. Onedlho sa začali objavovať bežci aj v opačnom smere - to boli polmaratónci a medzi nimi aj kamarát Bysťo Antol. Peťo sa ale v tej mäteži tiel bežiacich nahor a nadol stratil.

Makovicin cieľ bol ale jasný - horný koniec doliny - Čičmany a cieľ polmaratónu korčuliarov.Zuzka ale došla skôr, no počkala v cieli. Dali si kofolu (sponzora maratónu) a potom to zjazdili spolu späť do Rajca - maximála rýchlosť na korčuliach 39,7 km - úctyhodné.

V Rajci panovala horúčava, obžerky a jarmok na námestí. Rozhodnutie bolo jasné - počkáme na tombolu a potom hor sa do Čičmian, pozrieť si maľovanú drevenú dedinu a niekde prenocovať. Na tombolu nakoniec počkala len Makovica, Peťo a Zuzka šli busom do Čičmian. Makovicu čakal ďalší výjazd 22 km a prevýšením vyše 200 metrov. Konečné číslo na tachometri v hstinci Kaštieľ, kde prebiehala súťaž vo varení guľášu Čičmianska vareška, ukázalo 92 km, prevýšenie asi 600 metrov.

Vysokou školou krčmovej diplomacie, ktorá sa nám už veľakrát osvedčila, sme si vybavili povolenie na postavenie stanu a ohníček v Poľovnom dome - poslednom dome v dedine, samozrejme tiež pomaľovanom ako ostatné drevenice. Naložili sme si ohník a opiekli špekáčky. Peťo chcel cibuľu čerstvú, ale nakoniec to vzdal - bola pričerstvá a prištipľavá. O desiatej sme sa uložili do hajan - dostatočne včas na to, aby sme mohli čerství o pol 4. skonštatovať, že sa vonku nechutne blýska. Ani sme nestihli akademicky rozobrať otázku, či zbalíme hneď alebo až po daždi a už bola otázka vyriešená - lialo ako z krhly.

Pred 6. prestalo a my sme rýchlo medzi prehánkami pobalili a presunuli sa na zastávku. Zuzka s Peťom busom do Fačkova a odtiaľ do Bojníc. A ako to dopadlo? Makovica sa hnala priemernou rýchlosťou 26,8 km/h s bleskami burácajúcimi  za jej zadným kolesom - na stanicu dorazila o 8.43, vlak do KE prišiel o 8.48 a prietrž mračien sa spustila o 8.50. O 9.15 volal ktosi kočke do kupé, že v Lietavskej Lúčke im vytopilo dom. TA3 na obed hlásila, že Lietavská Lúčka je neprejazdná..... a v Košiciach bolo ostré slnko a 33 stupňov.

Zuzka s Peťom prišli do Prievidze asi tak, že cez Fačkovské sedlo išli ako v hlbokej noci, Prievidza bola komplet zatopená, takže sadli na prvý vlak smer Chynorany-Trenčín-Bratislava.

I keď to nedopadlo najslávnejšie, bolo to pekné a dobrodružné.... a hlavne všetci sme to v zdraví a dobrej nálade prežili.