Názov: | Predjarná Rohačka |
Dňa: | 14.03.2009 |
Účastníci: | Makovica, Braňo, Janko Drobček, Maťo s Riou, Peťa, Kamil, Kopro, Danka, Žanka, Katka, Veronika, Jaro, Szabi |
Hostia: | Mirka |
Ale nás bolo, čo? Ak nepočítame Riu, tak 14!!!! Keď sme vystúpili z vlaku v Margecanoch, zdalo sa, že sa nám slniečko schovalo. Ale to bol len opar nad vodou a po chvíľke sme zas mali nad hlavami modré nebo. Fučali sme hore kopcom ako malé lokomotívy. Pri vysielači už bola celkom slušná snehová pokrývka, ešteže sme si viacerí vzali prezieravo návleky - a tí, čo si nevzali, jednoducho nabrali plné topánky snehu.
Tesne pod vrcholom sa rozpútala guľovačka, ale Makovica ju zastavila, vraj až na ceste späť, aby sme neprechladli. Tak sme si aspoň postavili snehuliaka. Ale nie takého obyčajného - s krásnymi cukríkovými očami. Jedno očko mal modré od Žanky a druhé oranžové od Makovice. To modré ale Janko pažravo zjedol, tak mu Makovica pohľadala ešte jedno oranžové. K tomu ešte dostal na simpsonovskú šišatú hlavu Petinu šiltovku, Makovicine okuliare, do rúk Veronikine paličky, na ruky Petine rukavice a dokonca aj náramok. Vrcholom bolo krtkovské tričko, ktoré Žanka priamo na mieste zo seba vyzliekla.
Ešte chvíľka a už sa zapisujeme do vrcholovej knižky. Pokračujeme ešte ďalej. Na skalách nasleduje posedeníčko a konečne desiata. Kopro s Dankou sedia na oddelenej skale a zo svojich výšok hádžu plebsu (teda Peti a Jankovi) cukríky priamo do úst - teda chceli by, ale trafiť je dosť ťažké. Tak teda aspoň vyrábajú jablko špikované cukríkmi a to im posielajú nadol. Stromy už vyrástli, teda výhľad sa poriadne obmedzil, ale na Rozsypanej skale (teda v mape Čiernej hore) pri kríži a soche Madony je to trošku lepšie. Cez opar vidíme Šarišské sopúchy, Kojšovku, Folkmáresku skalu aj Šivec. Kostolík v Margecanoch a hladina Ružína dotvárajú kulisu. Kopro s Braňom a Maťom nachádzajú kešku medzi skalami a je v nej malý cestovateľ - pekná žltá kačička. Braňo ho berie, že ho pošle niekam ďalej.
Pomaly sa mračí, zdá sa, že sa ochladzuje, ale sneh nám doslova mizne pred očami. Vraciame sa po tej istej ceste a žasneme nad tým, že snehuliaka nám ktori rozbil - tým vinníkom ale bolo slniečko a jeho teplo, ktoré sa postaralo aj o to, že cesta sa rýchle mení v bielej periny na hnedé blato a z lesa v dolnej časti zmizol sneh úplne.
Do dediny prichádzame tak akurát včas, aby sme stihli vláčik o tretej. Braňo opäť nakladá plné auto nerežistov, kýveme si na rozlúčku a motoristi odchádzajú.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7021x
Ahoj
Ahojte ja len aby som uviedol na správnu mieru... Kopce doliny a iné časti hôr by sa mali pomenuvávať, vzhľadom na to ako sa v danom kraji alebo okolitých obciach daný kopec nazýval... Zvätša je to v poriadku ,ale v prípade rohačky to tak nieje... Keďže pochádzam z tohto kraja a milujem hory a snáď nieje miesto v pohorý čiernej hory kde by som nebol... musím uviesť na správnu mieru... najvyšší vrch čiernej hory je nazývaný rohačka(1028m.n.m) no v obci z ktorej pochádzam(Hrabkov) nikto takto nenazýva tento vrch ,voláme ho čierna hora... Naopak rohačku nazývame vrch ktorý sa uvádza ako rozsipané skaly ... tak to je aj so silvestrovským výstupom(ináč velmi pekná akcia) ktorý sa nazýva výstup na rohačku ,ale nieje to na ten zalesnený vrchol z ktorého dokopi nič nieje vidno,ale na (rozsipané skaly) rohačku...:) Tak ja len toľko aby som uviedol na správnu mieru ... prajem vela krásnych túr a pekných zážitkov a výhľadov...