kategórie:
Názov: Prechod Veľkou Fatrou
Dňa: 19.07.2017 - 22.07.2017
Účastníci: Makovica, Jerguš, Laco
Hostia:

P1320197.JPG P1320209.JPG P1320216.JPG P1320235.JPG P1320250.JPG P1320260.JPG
P1320272.JPG P1320273.JPG P1320282.JPG P1320291.JPG P1320295.JPG P1320302.JPG
P1320307.JPG P1320316.JPG P1320333.JPG P1320335.JPG P1320350.JPG P1320361.JPG
P1320364.JPG P1320382.JPG P1320389.JPG P1320405.JPG P1320412.JPG P1320420.JPG
P1320451.JPG P1320484.JPG P1320485.JPG P1320495.JPG P1320507.JPG P1320536.JPG
P1320556.JPG P1320575.JPG P1320579.JPG P1320605.JPG P1320611.JPG P1320619.JPG
P1320624.JPG P1320663.JPG P1320668.JPG P1320692.JPG P1320697.JPG P1320744.JPG
P1320762.JPG

Popis akcie: 

Po mnohých rokoch čakania sa Makovica konečne dočkala - a oplatilo sa čakať, vyšlo absolútne všetko - počasie, nocovanie aj partia, bola zábava. Prvý veľký Jergušov puťák zvládnutý na jednotku.

Obchod presúvame na stredu a prispôsobujeme sa predpovedi počasia - ako zistíte na konci, oplatilo sa. Stretávame sa na stanici. Laco bol informovaný, že bude priberať nejaké spoločné veci, ale jeho minimalistický batôžtek na chrbte hovorí niečo iné. Makovica mu ale nadeľuje spodok stanu, lebo keď sme traja, aspoň stan si treba tretinovo podeliť. Vystupujeme v Ružomberku, poriadne už pripeká. Makovica núti Laca, aby si na svoju výstavnú karimatku a spacák hompáľajúcu sa na batohu kúpil aspoň igelitky v Tescu, keby prišla búrka. Hneď zrezka vyrážame po modrej cez Kalváriu na lúky nad Vlkolíncom. Tu presedláme na zelenú a začína ozajstná Fatra-hore, hore, hore pekným lesom a lúkami. Prvé krásne výhľady z Vtáčnika. Pri prvom prameni dopĺňame tekutiny do žalúdkov a aj do fliaš. Laco prešľapuje na mieste vraj kto mi požičia fľašu? Zistenie prvé - Laco má len cuci-vak, lebo veď 2 litre vody vo vaku stačia.... tak sa zľutujeme a necháme ho vodu doplniť - nielen teraz, ale cez celý puťák.

V šiprúnskom sedle neváhame, batohy putujú pod strom a naľahko vybiehame na Šiprún - oplatilo sa, výhľady sú krásne. Batohy nás počkali, veď kto by ich bral, preboha, každý z prípadných okoloidúcich (a tých je vo Fatre minimum)  má na chrbte vlastný. Pokračujeme ďalej a okolo Jánošíkvej kolkárne sa dostávame na Smrekovicu. Nikto nemá chuť na varenú stravu, tak si len dávame alko i nealko pivo, naberáme maximum vody a odchádzame na Močidlá nájsť si miesto na spanie. Miesto si nachádzame pri maličkom kameňolome, je tu aj lavička a hotové ohnisko. Makovicu len trápi voda, vraj by sa bolo treba aj umyť a to, čo máme vo fľašiach, stačí sotva na varenie. Ideme na obchôdzku okolo zatvoreného hotela, ale vodu nenachádzame. Je tu len jedna plechová modrá brána, zrejme k vodárničke. Odrazu Laco počuje žblnkot vody. Ideme za zvukom a ajhľa, našli sme vývod z vodárne, ktorý odpúšťa prebytočnú vodu. Z rúry aj počuť hučať čerpadlo. Sme zachránení...teda Makovica je zachránená - zistenie druhé, v rámci úspory hmotnosti Laco nemá ani uterák, veď 4 dni vydrží aj bez umývania.

Večer ešte Makovica stihla vyliať napoly uvarenú hubovú polievku, Laco si chcel uvariť na večeru vifonku -  zistenie 3-4-5 - Laco nemá ani hrnček, ani lyžicu, ani nožík....vraj istotne mi požičiate. Tak teda čaká, kým sa naje Makovica s Jergušom a potom si v erárnom ešuse varí vodu na vifonku. Na záver ešte varíme čaj, keďže čaj priniesla len Makovica (zistenie 6 -Lacovi by bola stačila aj voda ohriata na chrbte v cuci-vaku), sáčky striedame s nazbieranými bylinkami - ďatelinovo-materinodúškový chutí výborne, už pri )nom ostaneme do konca puťáku.

Večer prichádza ukážková česka rodinka - mama, tato a 3 haranti 5,7 a 10 rokov. Chclapci sa tvária ako na pokraji vyčerpania, rodičia ale vyhlasujú, že zajtra chcú prísť na Borišov. Ocko stavia stan a mama varí večeru..... Ešte posedíme pri ohníku, vyprevadíme slnko a hor sa do hajan. V stane nám je dosť tesno, chlapci sú mackovia a špilka Makovica uprostred si pripadá ako slamka v lise.

Ráno Makovica víta slnko, uvarí na variči bylinkový čaj (od druhého dňa varíme večer na ohni a ráno len ohrievame na plyne) a o 6,30 vyháňa chalanov z postele. Pred 8-mou úspešne vyrážame na najťažšiu etapu. Pod Rakytov to ide rýchlo, ale pri stúpaní si to poriadne "užívame", slnko pečie ako bláznivé. Aj nás občas napadá, prečo sme ten brutálny kopec neobišli, ale hore zisťujeme, prečo. Sedíme a čumíme naokolo, na Čierny kameň pred nami, na oboje Tatry, Malú Fatru, skrátka 360 stupňov dookola. Rovnako nepríjemný je aj zostup, ale prechádzame krásnym skalným minimestečkom. V sedle pod Čiernym kameňom si dávame obed, stretávame dvoch zúfalcov, ktorí sa vypytujú, kadiaľ sa ide na Čierny kameň. Makovica odpovedá, že nikadiaľ, lebo to je prísna rezervácia. Len sa usmejú a pokračujú v hľadaní. Ako sme videli ďalej, asi dohľadali, lebo pod Ploskou striehla skupina ochranárov. Po krátkej a príjemnej pauze v polotieni pri prameni pod Čiernym kameňom sa vydávame na Ploskú - samozrejme, pekne po žltej, žiadna obchádzka. Ochranár hliadkujúci pri smerovníku nám robí peknú fotku. Kto dal tomuto kopcu meno Ploská, asi nemal všetkých doma - alebo to mal byť dobrý vtip. Celé temeno lysého kopca je porastené zvláštvou hrdzavou trávou, vysokou aj pol metra, ktorá sa zaujímavo vlní vo vetre. Kopec je to mohutný, ako uvidíme aj pri ďalšej ceste. Ešte chvíľa chôdze a sme na chate pod Borišovom. Tešíme sa na bohatú ponuku jedál, ale z bohatej ponuky sa vykľulo pivo, čaj, volské oko a kapustnica. Vyberáme si teda pivo a kapustnicu. Sedíme, paralyzovaní slnkom a horúčavou, čumíme na chodník vedúci na Borišov a potom sa jednomyseľne zhodneme, že vrchol nabudúce. Po hodinke pokračujeme. Obchádzame po modrej Ploskú..len ideme a ideme traverzom a koniec nikde, je to fakt obrovský kopec. Konečne sa pripájame k červenej a pokračujeme trošku nezáživnou cestou cez dosť pastvou poznačené lúky, až cez skalnatý kopček prichádzame do raja. Salaš pod Suchým vrchom je oáza a azyl všetkých pútnikov. Automaticky rozdelené funkcie z prvého dňa fungujú perfektne. Kým nezájde slnko, Makovica ide do sprchy v krásnom kamennom kúpeli, Jerguš ju nasleduje. Chlapci zatiaľ zbierajú drevo. Makovica rozkladá oheň, zbiera bylinky a varí čaj a vodu na instantné jedlá, nech sa batohom odľahčí. Prichádza dvojica Maďarov, stavajú stan, nechcú ísť do zrubu, ani na povalu, dokonca ani k ohňu. Nad salašom je čarovná lavička -na jednu stranu hľadí na západ slnka, na druhú stranu, ako ráno zisťuje Makovica, na východ. V noci nás trošku budí myška, ale okrem sáčku s kávou a čajom a nezmocní ničoho, zvyšok bezpečne visí v taške pod stropom.

Ráno balíme tak, aby sme odišli opäť okolo 8-mej. Aj doslova utekáme pred hmlou, ktorá sa k nám začína tlačiť odkiaľsi od Ploskej. Dokonca aj pár kvapiek dažďa spadlo. Už-už sa zdá, že na Ostredok pôjdeme v hmle, ale máme šťastie. Hmla nás neprenasleduje. Ostredok je majestátny. Jerguš len lakonicky zahlási - konečne poriadny hrebeň, toto už vyzerá ako hrebeňovka. Cestu na Krížnu sfúkneme raz-dva. Ochladzuje sa, na západ od nás je škaredá hmla a nad Skalkou v Kremnických vrchoch sa blýska. Rýchle zamyslenie a vsjo jasno, na Kráľovu studňu nejdeme a spúšťame sa z hrebeňa po modrej smerom na Majerovu skalu. Na skale je už opäť pekne, slnko pripeká a voda nám temer dochádza. Našťastrie nás čaká už len klesanie a v Španej doline reštika a obed a kofola a....dali sme si poriadne do nosa. Pokračujeme návštevou obchodu a skvelým nanukom, Laco dokupuje rožky a už aj smerujeme po modrej do Španej doliny. Zastavujeme sa pri prameni svätej vody, kde je vybudovaný náboženský areál. Nenaberáme veľa vody, veď pri chate, kde budeme nocovať, je prameň.

Na lokalite Piesky objavujeme čiastočne zatopený východ z tunela spájajúceho Staré Hory so Špaňou dolinou popod kopec. Dumáme, že aký kopec a čoskoro ho cítime v nohách - polhodinový strmý výšľap úvozom plným žihľavy, blatíčka a múch. Konečne sme pri chate, ale niečo nám tu nesedí. Mala to byť pekne udržiavaná chata, ale je tu ruina. Posedenie je však pekné a na lúčke sa stan zmestí, takže neriešime. Po odpočinku Makovica berie prázdne fľaše a ide hľadať prameň....asi hodinové hľadanie vedie k objavu - oprameň zanikol, alebo sa presťahoval niekam inam. Pod hustou burinou sme našli pozostatky rúry a nádržky a po vode ostalo len mierne páchnuce bahno. Bilancujeme zásoby pitnej vody. Makovica s Jergušom majú spolu niečo vyše litra. Laco vyťahuje cucivak, vraj tu bude vody dosť...aha, hladina je niekde na úrovni vývodu hadičky, to znamená asi tak 2 deci. Tak teda delíme - 2 deci čaju na večeru pre každého a na ráno ostane každému 3 deci - sám rozhodne, či ich vypije alevo si v nich umyje zuby. Makovica ešte odchádza polhodinku späť k tunelu sa umyť...taká sprcha v 10 stupňovej vode z tunela je osviežujúca. Berie aj chlapcom dvojlitrovku na umytie. Večer likvidujeme zásoby, čím šťavnatejšie, tým lepšie. Laco sa rozhoduje, že bude spať na stole a nechce sa tlačiť v stane. Ešte sa rozlúčime so slnkom, ako každý večer. Ráno je chladné a padla neskutočná rosa, doslova sa dá "umývať v rose", škoda je nie je Jána, umytie v Jánskej rose vraj robí zázraky. Balíme, každý užije vodu ako sa mu páči a vyrážame o hlade. Cestou si dávame aspoň parenicu, k tej veľa vody netreba, ale desne po nej smädí. Konečne sme na okraji Španej doliny. Pri prvom prameni ľadovej banskej vody sa správame ako ťavy v oáze. Okrátku chvíľu už plienime obchod a v krčme si dávame kávu. Batohy nám krčmár odkladá v zamknutej sále, takže okruh okolo pamiatok si dávame naľahko. Prechádzame štôlne, aj haldu a okolo kostola sa vraciame opäť na námestíčko. Je dusno a hrmí, po polhodinke už aj leje ako z krhly. Makovica prijíma rázne opatrenie - volá taxík. Za 10 ečiek sme všetci traja pohodlne na stanici a stíhame rýchlik do Košíc. Jerguš sa odpája a ide za rodinkou do Mýta pod Ďumbierom. 

Niekto tam hore nás mal opäť rád a bol to krásny zážitok.