kategórie:
Názov: Poloniny, Stužica, výstup na Kremenec
Dňa: 17.05.2008
Účastníci: Šaňo, Maťa, Miška, Telíčko, Eva
Hostia: Magda, Zdeno, Zuzka, Mišo, Martina, Fero, Maťo, Alenka, Dana

kremenec_001.jpgtomu sa vraví strážny pes kremenec_002.jpgpred informačným centrom Polonín kremenec_003.jpgpri ceste na Kýčeru kremenec_004.jpghranica Stužice kremenec_005.jpgStužický prales kremenec_006.jpgmostík cez Stužickú rieku
kremenec_007.jpgStužická rieka kremenec_008.jpgpozostatky podvalov kremenec_009.jpgdravá riečka kremenec_010.jpgStužica nás pohltila aj na chodníku kremenec_011.jpgtorzá prastarých stromov kremenec_012.jpgbystrinka
kremenec_013.jpgvyvieračka kremenec_014.jpgkamenné suťoviská kremenec_016.jpgvedľa prastarých javorov kremenec_017.jpgku hranici kremenec_018.jpgukrainsko - slovenská hranica kremenec_019.jpgžulový obelisk na hraničnom trojbode
kremenec_020.jpgspolu na Kremenci kremenec_021.jpgzakrpatené buky na hrebeni kremenec_022.jpgpoľsko - ukrainská hranica kremenec_023.jpgpohľad na Rawku kremenec_024.jpgpozostatky snehu kremenec_025.jpgPoloniny - horské lúky
kremenec_026.jpgna začiatku vrcholovej lysiny kremenec_027.jpgna Rawku kremenec_028.jpgVrchol Veľkej Rawky kremenec_029.jpglavínové polia na Rawke kremenec_030.jpgslniečko ukáž sa kremenec_031.jpgRawka
kremenec_033.jpgmodré kvietky kremenec_034.jpgz Kremenca na Čierťaž kremenec_035.jpgna Kamennej Lúke kremenec_036.jpgPomník ruského hodnostára kremenec_037.jpgSrandovný časový rozdiel kremenec_039.jpgPod Čierťažou
kremenec_040.jpgposledná rozlúčka s pralesom kremenec_041.jpgsedlo pod Čierťažou kremenec_042.jpgz načenie v doline Medovej Baby kremenec_043.jpgtu sme boli ubytovaní kremenec_044.jpgKostolík v Ruskom Potoku kremenec_045.jpgKostolík v Ruskom Potoku
kremenec_046.jpgvzácne Stavače - slovenské orchidey kremenec_047.jpgvzácne Stavače - slovenské orchidey kremenec_048.jpgkostolík v Topoli kremenec_049.jpgKostolík v Jalovej

Popis akcie: 

Po dlhšom plánovaní a každotýždennej zmene osadenstva sme sa konečne zhodli na tom, kto pôjde a kto nepôjde do Polonín. Tak sme všetci mohli v piatok vyraziť na víkend plný očakávaní.
***Piatok:
Vyrazili sme štyrmi autami do Uliča. Tu už Telíčko vybavil dva prekrasne gazdovské domčeky. Mnohí z nás v týchto končinách nikdy neboli, tak zo zatajením dychu sledovali cestu a čakali, kedy prekročíme akúsi pomyslenú hranicu medzi civilizáciou pred Stakčínom a lesmi s malými dedinkami za nim.
A stalo sa. Za Stakčínom nás čakala uvítacia tabuľa Polonín. Potom sme išli autíčkom kilometre a kilometre cez majestátne lesy a malé dedinky. Po ľavej strane míňame vodnú nádrž Starina. Občas pri sútoku riečok vidíme odbočku na dedinku spolu so šípkou k drevenému kostolíku. Tam sa určite vrátime.
Tento kraj musí byť rajom cyklistov. Okrem starej Simky a jedného Žigulíka stretávame na celej trase už len auto colnej políciu. Popri cestách vidno každú chvíľu drevené búdky upravených prameňov.
Touto "záhradkou" sme došli až do Ulíča, kde sa podľa inštrukcií Telíčka vraciame naspäť k prvému domu, kde na bránke tróni jeho goralský klobúk.
Večer nás čaká opečenie klobások i zahrali sme si i zaspievali.
***Sobota:
Tak ako sme sa dohodli Stretávame sa pri miestnom pohostinstve ráno o siedmej a vyrážame autami do Novej Sedlice. Parkujeme na konečnej autobusu asi 300m za mostíkom cez potok.
Pešo prechádzame okolo posledných domčekov, kde nám jeden ujco stihol povedať, že dnes zmokneme. No nič, počasie nevyzerá veľmi dobre, hmla sa drží okolo hrebeňa a mraky visia akoby na nitke. Ako poslednú stavbu míňame Informačné centrum Polonín. Z asfaltky sme zrazu zbočili po červenej značke napravo, kde nasleduje pomerne prudké stúpanie. Z dediny za nami počuť pílu, tak si vravíme, že kým to nie su zvony, pršať nebude.
Všetci sme nedočkaví, Stužický prales je pred nami a my sa pomaly približujeme. Stromy navôkol sú pekné, no nezdajú sa nám ničím výnimočné. Konečne sme vyšľapali na Kýčeru.
Stužica
Zrazu sa všetko zmenilo. Nie my sa vnárame do lesa, ale len sledujeme, ako si nás tento prastarý les volá medzi nás, pohlcuje nás. Prehádzame okolo prastarých Bukov, ktoré iste pamätajú dávne veky. Niečo nám aj šepkajú, no je to akousi starou rečou. Prichádzame k obrovskému torzu starého buka. Vyzeráme pri ňom ako nejakí piatimužíci. Zrazu sa šepot mení na šum ktorý je čoraz hlasnejší a hlasnejší. Šum rieky - Stužica. Všade vôkol je vidno silu a kolobeh prírody. Mohutné velikány a vedľa nich hnijúce torzá ešte väčších rozmerov. Na miestach, kde prastromy uvoľnili miesto a presvitá oboha zo zeme vykúkajú malé semenáčíky, ktoré sa akoby pretekajú v tom, ktorý vyrastie skôr a získa tak pre seba viac miesta. Nad týmito semenáčikmi sa týčia buky v strednom veku, ktoré trpezlivo vyčkávajú kedy nahradia svojich praotcov. Staré stromy poskytujú prístrešok veľkému množstvu živočíchov od hmyzu cez vtáčíky a cicavce. Vidno tu dutiny po vtákoch, či huby, ktoré takto dotvárajú nezabudnuteľnú atmosféru.
Prechádzame po mostíku cez Stužickú rieku. Hneď neďaleko sa nachádza násyp staručkej železničky, staré hnijúce podvaly časti kammenných mostíkov a priepustí pre vodu. Táto železnička slúžila na ťažbu dreva ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.
Od Stužickej rieky sa vzďaľujeme smerom nahor ku Kremencu. Po ceste míňame viacero prameňov, bystrín a vyvieračiek. Na úzkej vyšlapanej cestičke sa objavujú kamene, miestami prechádzame cez malé kamenné suťoviská. Listov na stromoch ubúda, vačšinou sú ešte nevypučané. Za tabuľou upozorňujúcou na štátnu hranicu s Ukrainou zbočíme po hraničnom prieseku doľava a po krátkom prudšom stúpaní sme na hraničnom trojbode.
Kremenec
Na vrchole sa nachádza žulový obelisk - trojuholníkového prierezu. Na každej hrane je príslušný štátny znak a názov štátu. Celkom som sa potešil, že tu niečo také stojí a najmä, že sa o výrobu postarali u nás v Spišskom podhradí. Priamo z trojhraničného bodu nie je (alebo je obmädzený) výhľad, tak sme sa rozhodli využiť Shengen a vyjsť si na neďalekú dominantu na poľskej strane.
Veľká Rawka
Z Kremenca pokračujeme po Poľsko - Ukrainskej hranici po žltej značke. Pred nami sa ukazuje podlhovastý lysý vrchol Rawky. Väčšia časť z neho je však v hmle. Pevne však dúfame, že sa hmla rozplinie, lebo začalo mierne pofukovať a slnko sem-tam presvitá. Postupujeme po hraničnom prieseku, kde na lúčnatých častiach kvitnú pekné modré kvietky. V mieste kde sa hraničný priesek stretáva s hôľnatou časťou Rawky odbočujeme naľavo po modrej značke. Vietor silnie a na naše prianie hmla redne a redne. Z Kremenca sme na vrchole Rawky za necelú trištvrtehodinku. Na vrchole je informačná tabuľka a všade okolo zapletivovaná tráva z dôvodu ochrany vysohohorských bylín. Pri pohľade na vedľajší hopec - Malú Rawku - vidno sa strmej severnej strane Veľkej Rawky hrubú vrstvu snehu. Táto časť je v zime značne lavinózna a sneh sa tu zhromaždil vo veľkých vrstvách, ktoré vydržali až do mája. Pokračujeme ďalej ku kamennému obelisku. Hmla úplne zmizla, tak sa kocháme okolitými výhľadmi. Pozerať je na čo: Poľské Bieszcady, vysoké kopce Zakarpatskej Ukrainy, Slovensko-Poľský hrebeň Polonín, vzadu Vihorlat. Nádherný kruhový výhľad. Viditeľnosť síce nie je ideálna, no aj tak nádhera. Tmavozelená farba dávno vypučaných listov v dolinách predchádza cez sýtosvetlozelenú farbu na podhorí až do hnedej farby na kopcoch. Tento kopec nesmiete vynechať pri výlete na Kremenec kôli prenádherným kruhovým výhľadom.
Z Kremenca
Z Rawky postupujeme späť na Kremenec, kde sa poniektorí občerstvili pri studničke Po modrej(Poľskej), červenej(Slovenskej) značke prechádzame horskými lúkami podľa ktorých sa volá aj celý národný park. Za zmienku stojí ešte kopec Kamenný hrb, ktorý je rovnako vysoký ako Kremenec ale naskýtá sa tu pekný kruhový výhľad. Les sa začína znova zelenieť, a skoré jarné hvety sú nahradzované neskoršími. Pred Čierťažou prechádzame okolo pomníka ruského hodnostára. Na Čierťaži sa smejeme na srandovnom značení. Poľská šípka ukazuje na Riabu skalu cez 3 hodiny a slovenská o trištvrte hodiny menej. Poliaci robia asi menšie kroky :)
Z Čierťaže klesáme po okraji Stužice, kde sa lúčime s majestátnymi bukmi a jedľami. V sedle pod Čierťažou by sa mala nachádzať útulňa, no akosi sme ju nenašli. Tak isto sa tam nenachádza nejaká tabuľa, ktorá by povoľovala táborenie - aj keď ako viem, táborenie tu je povolené. Lúka je tu však pekná; na jednej strane lemovaná vysadenými smrekmi (jedinými počas dnešnej cesty) a na druhej strane lemovaná bukmi. Tu sa pripájame na lesnú cestu, po ktorej prichádzame miernym až strmým klesaním späť do Novej Sedlice.
Uličské Krivé
Po ceste z Novej Sedlice sme sa zastavili ochutnať chutný minerálny prameň v Zboji a drevený kostolík v Uličskom Krivom. Tam sme mali šťastie, lebo kostolník so zvonárom sa chystali zvoniť, takže nás vpustili dovnútra. Keďže je to jediný drevený kostolík v tejto oblasti v ktorom sa konajú bohoslužby o vnútorný interiér je pekne postarané a je tam čo vidieť. Nachádzajú sa tam staré relikvie aj zo 16 storočia. Treba vidieť.
Večer sme si znova zahrali na gitare i zaspievali.
***Nedeľa:
Ruský Potok
V nedeľu sme si pospali dlhšie. Telíčkovci s ostatními sa išli pozrieť na kostolík v Uličskom Krivom, ja s Maťou a Miškou sme tam boli včera, takže sme išli opačným smerom na ostatné kostolíky a zaujímavosti. Rozlúčili sme sa teda a šup ho do Ruského Potoka.
Tam sme obdivovali drevený kostolík. Hneď vedľa je postavený nový, ale tiež veľmi pekný kostolík. Natrafili sme na kostolníka a keďže dievčatá boli dobré, pustil do dreveného kostolíka. Na turistickej mape VKU 118 sa v blízkosti dedinky nachádza aj minerálny prameň. Najprv sme ho hľadali podľa orientačného zmyslu a mapy, neskôr sme zapli GPS no keď som stál rovno na prameni a prameň nikde, išli sme sa opýtať miestnych. Mišku sme teda prehovorili a išla. Na otázku: "Kde je prameň?" si niečo zahundrali po rusnácky a potom mávli na opačnú stranu ako bol naznačený na mape a vysvetlili cestu "že je to za takou lúkou". Po polhodine hľadania a preliezania všetkých okolitých lúk sme stretli chlapíka, ktorý mám popísal, že už nie sme ďaleko od prameňa no minerálny prameň však pri dedinke nemajú. Zato všimli sme si, že lúk a upravených studničiek tam bolo veľa.
Topoľa
Prešli sme do Topole. Tam sa pri kostolíku nachádza aj sad s pomníkom A.V.Duchnoviča (grecko-katolíckeho farára - rodáka z Topole). Vedľa kostolíka sa nachádza najväčší vojenský cintorín v tejto oblasti aj s informačnou tabuľou. Na lúke za kostolíkom kvitnú vzácne Vstavače - slovenské Orchidey.
Vodná nádrž Starina
Po ceste sme pokračovali ďalej a úplne náhodou sme objavili perfektný výhliadkový altánok na vodnú nádrž Starina. Je hneď nad cestou v mieste informačnej tabule Polonín pri autobusovej zastávke "vodná nádrž Starina". Pokochali sme sa nádherným výhľadom a všetci sme očami blúdili po čistučkej modrej hladine v tejto 28 stupňovej horúčave (na tento kraj nezvyklo teplo). Na informačnej tabuli v altánku sme sa dozvedeli bližšie informácie o nádrži. Napríklad že pre výstavbu museli vysídliť 7 dedín a viac ako 3200 obyvateľov. Na zaniknutúch poliach sa tam teraz pasú zubry.
Jalová
Ďalej sme pokračovali do Jalovej k ďalšiemu kostolíku. Pri odbočke na Jalovú sa nachádza Beskydský panteón. Je to zaujímavé miesto v prírode, kde sa môžeme dozvedieť o najvýznamnejších rodákoch spod Beskýd. Napríklad, že z tejto oblasti pochádza aj obávaný zbojník, ktorý bol postrachom od hranice s Maďarskom až po Poľsko a báli sa ho aspoň tak, ako Jánošíka
K drevenému kostolíku v Jalovej sme sa dostali od konečnej zastávky autobusu najprv po asfaltovej ceste takých 200m, neskôr za posledným domom napravo po lúčnej vyšľapanej cestičke. Kostolík sa nachádza v kopci nad dedinou a je vynovený. Veľmi sa nám páčilo miesto aj staré lipy akoby skrývajúce tento pekný kostolík.
Po ceste späť do Košíc sme sa zastavili v Gazdovskom dvore pod Viničnou skalou, kde sme sa bez dlhšieho čakania chutne najedli za miestne ceny. Dvor sa nachádza za Humenným tesne pred Strážskym na pravej strane. Príjemné posedenie, chutné jedlo a pekné drevené sochy-plastiky v záhradke - ani sa nám nechcelo odísť.
Celý výlet bol pre nás objavovaním niečoho nového a pekného. Stužica v nás zachovala veľký dojem, mali by sme si takéto lesy vážiť a chrániť ich. Už sa tešíme, kam nás Telíčkocvi vytiahnu nabudúce.

Súvisiace články
Miesta: Stužický prales
Miesta: Veľká Rawka
Miesta: Kremenec

Ďalšie fotky:
P5170047.JPGtakto to vyzera ked sa zabuchnu dvere P5170235.JPGuz ciastocne funkcne dvere P5170244.JPGnocne bublifukovanie P5180291.JPGuzasne stylove ubytovanie
Obrázok používateľa Anonym

prosbička

Som rada, že je takýto záujem o náš región. Ako študentka cestovného ruchu sa zaujímam o to, ako je vnímaný návštevníkmi. Preto Vás všetkých veľmi pekne prosím o vyplnenie môjho dotazníka a prípadne aj jeho rozposlanie ďalším ľuďom, ktorí región Snina (vrátané Polonín a Vihorlatských vrchov) navštívili.
https://docs.google.com/forms/d/1sON_FrjRVZCQvgqic8rCKvvnfoc72SBIzL0wAbt...
Vopred ďakujem krásne za Váš čas a ochotu!

Obrázok používateľa Anonym

Dakujem , pomohlo mi to pri

Dakujem , pomohlo mi to pri úlohe :)

Obrázok používateľa Anonym

Rusky hodnostar

Pri fotke pomniku P. Gladyša mate napisane "pomnik ruskeho hodnostra" v skutocnosti je to pomnik 20 rocneho ruskeho porucika Petra Gladisa, velitela gulometnej caty, ktory tu padol a je pochovany v Humennom.

Fedor Holovaty a jeho zbojnicka skupina boli viac obavani ako Janosik , posobili dlhsie na vacsom uzemi a vyhrazali sa dokonca mestu Bardejov ze ho vypalia, v archive maju vyhrazny lis, len sa na nich pozabudlo a nenatocil sa o nich film.

Obrázok používateľa Telíčkovci

Len

Telíčkovci
Len aby sa neurazili nejakí rusíni, ak to náhodou budú čítať: Duchnovič (od slova duchna - perina) a nie Duchovič. :) Inak jediný básnik píšuci rusínsky.
A sorry, nepísala učiteľka, ale jej manžel.

Obrázok používateľa šaňo.a

Duchna - perina

Ďakujem za odborný výklad, chybu som opravil.

Obrázok používateľa Miťačik

a este...

Sano, perfetkne je tu opisana nasa poloninska expedicia, ale nedalo mi nespomenut problemik sobotnajsieho rana, ked sa z kupelky ozval vykrik, ze sa nevies dostat von :D. ked mi niekto o 5, 10 a hoci aj 50 rokov niekto pripomenie poloniny, tak si hned spomeniem, ako ked si sa chcel dostat z kupelky, si musel skocit z okna, lebo dvere ostali zabuchnute... a ako sme potom uz nemuseli otvarat ani zatvarat za sebou dvere, lebo sme prechadzali rovno cez ne po vybrati sklenenej vyplne...:D