kategórie:
Názov: Pochod priateľstva Veľkým Miličom
Dňa: 18.04.2009
Účastníci: Makovica, Janko, Kopro, Maťo, Jarko, Szabi
Hostia: a 30 ďalších turistov, z toho 10 Salamandrov

P1000515_resize.JPGhmla v Slanskom sedle P1000516_resize.JPGEšte väčšia hmla na Izre P1000519_resize.JPGrohlíkový tím Magnezit P1000522_resize.JPGorganizátorský tím Krtkov P1000523_resize.JPGelita No Name P1000524_resize.JPGnajpočetnejšie Salamandre
P1000533_resize.JPGštýlovo žltý hlavný Salamander na hranici P1000535_resize.JPGsilueta hradu za hmlou P1000552_resize.JPGkosatce na hradnom brale, Maťo a hrad v pozadí P1000554_resize.JPGto nie je skalka, to je hradné bralo P1000562_resize.JPGprehliadka zrúcanín P1000584_resize.JPGv Holloháze pri pomníčku turistickej značke
P1000590_resize.JPGKassa - 20 km - hurá P1000593_resize.JPGa sme späť na Slovensku P1000599_resize.JPGpamätník nad Skárošom P1000601_resize.JPGčakáme na guľáš P1000607_resize.JPGno, už to bude každú chvíľu P1000615_resize.JPGdobrú chuť
P1000626_resize.JPGtu som v plnej kráse P1000628_resize.JPGkapela zo Ždane a la Mloci P1000631_resize.JPGrozkvitnuté sakury na Južnej triede P1000633_resize.JPGkto by povedal,že modrá s ružovou si takto pristanú

Popis akcie: 

Prví organizátori sa stretli na stanici už o 7.00 v snahe zabezpečiť dosť miesta pre všetky biky. Smola len, že vlak pristavili až 7.20. Makovica ale u uja vybavila všetko, chudák bol mierne šokovaný počtom, ale napokom kľudne otvoril aj zadný oddiel. Makovica vo vlaku spísala účastníkov. Toľko spisovala a snažila sa, aby bolo všetko OK, až zabudla vo vlaku prilbu vraj aj s rukavicami (tie ale neskôr našla vo vrecku....). Našťastie neupadla do paniky a bežala hneď za výpravcom, pekne poprosila a prilbu v Kuzmiciach vyložili a najbližším vlakom poslali do Košíc - zlatí ľudia. Týmto posielame srdečný pozdrav všetkým pracovníkom železníc.

V Slanci bola hmla, že sa dala krájať. Krti nahodili reflexné vesty a snažili sa byť čo najviac viditeľní. Našťastie, do Slanského sedla to nie je ďaleko a tam už schádzame zo štátnej cesty. Hmla sa nám zráža na vlasoch a oblečení, odkvapkáva z prilieb,ale našťastie neprší, len je nám ľúto za výhľadmi. Je chladno, pri zjazde na Izru chlad až pichá celé telo. Je taká hmla, že ani nevidieť na hladinu jazera. Reštaurácia je zatvorená -  už zasa má nového majiteľa, ktorý čosi prestavuje a otvorí až 1. mája - máme smolu, teplý čaj by sme si dali. Tak teda len snívame o termoskách, ktoré sme kolektívne všetci ako zbytočnosť nechali doma, konzumujeme vlastné zásby, ako vidieť aj na fotografiách a niekto zahlási -"Poďme rýchlo do toho Pusztafalu, hmla nemá občiansky, tak nemôže ísť cez hranice". Cez salvy smiechu poniektorí nepočujú Makovicinu výstrahu, že nás čaká kvalitné blatko a ľahkovážne šliapu do pedálov, čo to dá. Ale len chvíľku. Potom už nasleduje slalom pomedzi mláky, jazda zručností a škola šmyku v bahne. Všetci ale precházame bez ujmy, poniektorí takí zabratí do sledovania cesty, že si ani nevšimli hraničný kameň vedľa chodníka. Zjazd cez Pusztafalu je parádny, pomerne slušná asfaltka takmer bez áut nás vedie až do obce Füzér. Tu sa prvýkrát trhá hmla a pred očami sa nám na krátky okamih objaví silueta hradu. To nás naštartuje. Salamandre ostávajú v dedine, ale my ostatní šliapeme z plných síl prekrásnou čerešňovou alejou, uhýbame sa autobusom a o chvíľku parkujeme biky na parkovisku pod hradom. Janko, Kopro a Szabi sa obetujú a ostávajú na stráži. ostatní šliapeme hore kopcom, obdivujeme prvosienky, kvapky rosy visiace na úplných koncoch stebiel trávy a v závere híkame nad plantážami kosatcov, ktoré pokrývajú celé hradné bralo. Hrad je otvorený a nikto od nás nepýta vstupné, tak si všetko dôkladne prezeráme. Konečne sa hmla trhá a pod nami sa objavuje prenádherná rozkvitnutá krajina. Rýchlo zbehneme dolu a rozdelíme sa - 6 extrémistov ide krížom cez hory a ostatní umiernení sa vydávajú po asfaltke naokolo cez Holloházu.

Zastavujeme sa ešte pri múzeu keramiky, pomníku turistickej značke (to nie je vtip, v Holloháze oficiálne začína maďarská magistrála a má tam svoj pamätníček), prezeráme si križovú cestu z keramiky pri novom kostole a už aj šliapeme hore posledným kopcom. Konečne sa objavuje značka Kassa-20km a odbočka do poľa. Po nej sa ale ozaj dostaneme na hranicu a parádnym zjazdom do Skároša.

Pri amfiteátri sa to už chystá, starostovský guľáš vrie v kotli, rozbaľuje sa aparatúra. Je krásne teplo, modrá obloha, Kopro fotí okolité muchy a osy, vhrievame sa ako malé mačičky, len ešte tých 20 km do Košíc chýba. Ale zvládame ich za hodinku. Najkrajšia je cesta Južnou triedou popod rozkvitnuté sakury. Na stanici Makovici dávajú prilbu aj so štipľavým komentárom, ale pekný deň nám to nepokazilo.

 

Obrázok používateľa matbas

:D hehe

Noo ja si myslim ze sme neboli extremisti :)

Ja som uz sice bol unaveny ale zvladol som to pretoze tempo nebolo take krkolomne a kedze s nami bol aj NEextremista na cestnom biku tak som nebol posledny :) takze to bolo urcite ok a cesta bola pekna :D

Vdaka za mnam mnam gulas a dobru hudbu :D na ktorej sme sa zasmialy :)

PS: Skody na nohaviciach opravene bohuzial to stalo az 6 ojro.

Obrázok používateľa Jano

Tak ja len dodám, že tých

Tak ja len dodám, že tých termosiek bolo minimálne z radov krtov 3 ks. Keby som vedel, že nemáš, ponúknem, ale však tú svoju som neskrýval :)

 A k tej ceste z Fuzeru do Skároša lesom:
Bolo nás 7, z toho jeden na cestnom bicykli, Ďuri, kto chodí na utorkové cyklojazdy, tak jeho ružovo-oranžovú dvojkolesovú krásku pozná. Vďaka nemu sme mali pohodové tempo a tí na horských si teda mohli pekne oddychovať počas čakania :)

Inak som čakal, že sa pridá viac ľudí, ale nič to. Budúci rok idem opäť a keď zdravie dovolí, tak už bez vlaku :)