kategórie:
Názov: Po rybárskom chodníku a okolo Šľuchty
Dňa: 24.09.2016
Účastníci: Makovica, Darina
Hostia:

P1390500.JPGhla nad Margecanským kostolom P1390504.JPGa nad vodou P1390506.JPGodlesk slnka na hladine P1390509.JPGobrázok ako v horúcom lete P1390511.JPGa toto ostáva po rybároch P1390513.JPGrybárskychodník
P1390516.JPGnahor a nadol P1390517.JPGobčas aj cez prekážky P1390529.JPGpohoda na skale P1390534.JPGOstrov lásky P1390540.JPGproti prúdu P1390547.JPGhúsenička na vyhliadke
P1390557.JPGzrub sa rozpadá P1390565.JPGpoľovnícke posedenie P1390571.JPGjahodové hody P1390572.JPGna jahodovej lúke P1390578.JPGmtýlik, čo nechcel ukážať krídla P1390580.JPGdubáčik, kto by ho videl, toho drobčeka
P1390584.JPGpohľad smer Jaklovce

Popis akcie: 

Na stanici sme podľa očakávania dve, aspoň nám bude veselšie a nikto nebude dudrať, keď sa budeme s navigáciou predierať cez húštiny - dnes to totiž bude totálne celkom bez značky.

Zo stanice ideme po chodníku okolo trate až k železničnému mostu na Jaklovce. Makovica ešte kontroluje cestovný poriadok, či nepôjde nejaký vlak - ale čo by tu chodilo, keď všetko zrušili.... Hmla sa nám našťastie vyhýba, nad vodou sú len tie krásne stúpajúce chuchvalčeky a slniečko nás príjemne zohrieva. Ružín je obložený autami a rybármi, sú na každom voľnom štande, užívajúc si jesenné slniečko. Po peknej lesnej ceste nám to rýchlo ubieha, len miestami sa zastavujeme a zbiehame k vode za nejakou vyhliadkou. Tak sme sa zabrali do rozhovoru, že sme dobehli až na koniec cesty a zabudli odbočiť doprava na skutočný rybársky chodník. Berieme to teda diretissimou. Po 50 metroch vychádzame na chodník umne vybudovaný v strmom svahu. Dnes ho už asi nikto neudržiava, ale postavili ho ozaj skvelo a trvanlivo - ozaj, kto ho vlastne postavil? To treba zistiť.

Prechádzame krásnym divokým lesom, nahor a nadol, cez malé roklinky a Makovica stále čaká, kedyže už pôjdeme okolo skaly. Po tretej roklinke sa konečne dočká. Chodník stúpa v strmej serpentíne a odrazu sme tu - vysoko nad vodou, nad Ostrovom lásky a s výhľadom na Šivec. Dávame si dlhšiu pauzu, len tak pozeráme na vodu, sledujeme rybára v člne, obdivujeme každý najmenší detail na ostrove a okolitých brehoch a smiešnu húsenicu ponáhľajúcu sa po skale.

Po výdatnom odpočinku na slniečku pokračujeme ďalej chodníkom nahor k starému trampskému zrubu. Ešte pred pár rokmi to bolo krásne udržiavané miesto, dnes je všetko spráchnivené a doslova na rozsypanie...škoda. Prechádzame na cestu za zrubom a stúpame ďalej podľa navigácie. Presne podľa mapy a šípky stúpame, prechádzame spleťou ciest a ocitáme sa na zaujímavom mieste - na lúčke je zaujímavý poschodový senník, starý železničný vagón s plechovými okenicami a kryté posedenie aspoň pre 20 ľudí - zjavne poľovnícke miestočko. Na lúke je kopa pozostakov po noci plnej jeleňov vrátane pekného ležoviska a okrem toho ešte - dokonalá jahodová plantáž. Je to neskutočné, ale vo vysokej tráve sú jahody ako palec. Systematicky v rojnici zdola nahor prehadzujeme trávu a konzumujeme tento nečakaný vonavý darček. Keď je temer všetko zjedené (niečo sme nechali aj medveďom), pokračujeme ďalej. O chvíľku sa spájame s cestou od Folkmárskeho sedla a ďalej už pokračujeme po známej trase. Pokukujeme aj popod stromy, ale okrem prestarnutých masliakov a iných divočákov nevidíme nič...až tu zrazu - aha, dubáčik, aký malý, ale zdravý. Darinka potom našla ešte jedného a Makovica k tomu ešte krásneho zdravého červeňáka. Tak sa nakoniec uplatnil aj košík, ktorý Makovica nesie len tak na ozdobu. 

V Margecanoch na stanici Darina objavuje nový bufetík, kde okrem iného predávajú úžasnú kávu za úžasné ceny. Dômyselne majú dve okienka - jedno do čakárne a jedno na perón. Počkáme opäť na príjemnom slniečku, kým príde zmeškaný vlak...tak takáto jeseň sa nám naozaj páči.