kategórie:
Názov: Perzeidy na bicykli
Dňa: 12.08.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Szabi
Hostia:

P1050098.JPGDanka prichádza plná elánu P1050107.JPGa už sme na mieste so smiešnym menom - Pštrosov fľak P1050109.JPGuž sa stmieva P1050114.JPGohník už horí P1050115.JPGmňam, to vyzerá dobre P1050120.JPGa už je večera hotová
P1050125.JPGa toto je svietiaca lopta P1050131.JPGoheň sme zahasili, odchádzame

Popis akcie: 

Ukážka spontánnej akcie. Makovica napísala v pondelok večer, v utorok o 16.30 so prečítala odpovede a o 18.30 sme sa už stretli pri kláštore – smola tých, čo práve nečítali.
Po tradičnej ceste – panelkou, cez kukuričné pole a lesný chodník plný nepríjemných koreňov sme sa dostali na cestu vedúcu z Bankova na Kamenný hrb. Makovica sa tak bála toho, že bude ostatných zdržiavať, že sa pustila dopredu a použila traverz pekne po značke. Keď dorazila na Kamenný, odrazu nevedela, či je vpredu alebo vzadu. O chvíľu sa však z kopca dokotúľali aj ostatní. Les bol plný cyklistov náhliacich sa späť do Košíc. nestíhali sa čudovať, čo to tí exoti (teda my) páchajú, že idú na súmraku opačným smerom. Chvíľu sme počkali pri pozostatkoch starého duba, aby sme usmernili bielu meridu, že má pokračovať po zelenej smerom na Alpinku a už sme sa aj poberali ďalej. Tá zastávka bola asi chyba. Roje komárov si nás stihli uvedomiť a už sa nás nepustili.....za tých pár minút, čo sme došli na Pštrosov fľak, nás stihli doštípať na všetkých nechránených častiach tela.
Na lúke sme sa hneď pustili do práce. Nazbierať drevo a vyrezať paličky na opekanie, kým je ešte trošku vidno. O chvíľku už pukotal ohník, my sme si chystali na ražne pochúťky a komáre už nemali šancu – dym im nechutil.
Kým sme opiekli a najedli sa, úplne sa zotmelo. Danka a Makovica si sadli uprostred lúky chrbtom k mesiacu...a podarilo sa. Ten meteorit letel temer cez pol oblohy a za sebou ťahal ešte malé úlomky – krásne divadlo. Škoda, že bol len jeden.
Keď nič svietiace nepadalo z oblohy, vytiahol Kopro z batoha suvenír z dovolenky – svietiacu loptu . vyzerala ako malá basketbalka a pásiky svietili na fosforeskujúco zeleno. Okrem toho sa dala nastaviť aj na blikanie niekoľkých rýchlostí. Bolo to super, ako sme si hádzali loptu v úplnej tme.
O 22.15 sme zahasili oheň a pobrali sa najkratšou cestou – dolu lúkou, lesnou cestou – žiaľ čerstvo vysypanou ostrým štrkom – ku Klatovianke a ďalej po asfaltke na Gibeš, skratkou lesom okolo kríža k vodárni. Tu sa Kopro odpojil a ponáhľal sa, aby stihol termín príchodu domov. My ostatní sme sa pekne bezpečne dostali na KVP a odtiaľ už v neuveriteľnom svetle domov. Že prečo v neuveriteľnom svetle? Nuž Danke svetlo svietilo intenzitou svätojánskej mušky, Szabimu jeho svätojánske mušky tiež pomaličky dohasínali, Makovicina čelovka ešte ako-tak ušla – musela postačiť preňu aj pre Danku. Jediný Kopro si to vysvecoval luxusne na celú šírku cesty.