kategórie:
Názov: Otváranie raja - Letanovce-Prielom-Kláštorská-Prielom-Tomášovce
Dňa: 05.01.2019
Účastníci: Makovica, Laco, Ľubko
Hostia:

P1460950.JPG

Popis akcie: 

Novoročná klasika, len tento rok sme mali šťastie aj na stretnutie s kamarátni zo Spiša, ktorí otvárajú prechod na Čingove.

Pri bufete na Letanovskom mlyne sa stretávame so skupinkou spišiakov. Vzájomné foto, rýchlo predbiehame spoločnosť, ktorá sa ženie do Prielomu aj so 4 psami a už sme v raji. Podľa našich predstáv je tu ale primálo snehu, primálo ľadu a popritom dosť šmykľavo. Na mačence to ale ešte nie je, tak sa snažíme nešmyknúť. Pohodovo dorazíme až na odbočku do Kláštorskej. Makovica navrhuje pustiť všetkých dopredu, aby sme si mohli v pokoji obzerať a fotiť ľadovú výzdobu. Dobrý krok - ozaj máme pokoj, užívame ticho tiesňavy, ale vody je málo a ľadu tiež. Spomienka pri Machovom vodopáde, kde si Laco pred dvoma rokmi zlomil okuliare. Ešte fotka glegly na Kartuziánskom vodopáde a už aj vychádzame na veľkú lúku Kláštoriska. Konečne je tu trošku viac snehu. Vybrodíme sa až na horný okraj lúky a v altánku cyklopožičovne sa rozložíme na obed. 

Pred pol jednou odchádzame - stále jemne posnežieva, takže z výhľadov nie je nič. Zbehneme späť na Letanovský mlyn. Krátka kontrola času na hodinkách a vieme, že to stíhame dolu Hornádom. Tak si teda ešte prebehneme stúpačky pod Tomášovský výhľad. Je prisnežené asi tak 1 cm - presne toľko, aby sme pod tým snehom nevideli, kde sa šmýka a kde možno stúpiť. Na strmom chodníčku k stúpačkám Makovica poznamenáva -" no, tu už by sa fakt zišli mačky, ale na 100 metrov ich hádam nebudem nasadzovať". Tento výrok hneď v zadných radoch, teda medzi chalanmi, vyvolá veselú diskusiu plnú predstáv, ako Makovica pristáva v Hornáde pod nami. A tak vznika galéria posledných viet krtkovských výletov....
Majú smolu, nestalo sa. Cesta nám ale trvala dlhšie, ako sme čakali, tak vypúšťame Tomašák (aj tak nie je nič vidieť) a skratkou po žltej prebehneme rovno na lúku a klesáme do dediny. Laco stíha ešte svoju vysnívanú kofolku. Osobáčik mešká 14 minút. Konečne nastupujeme do tepla vlaku. Samozrejme,ž e sa nám automaticky chce spať, ale v diskusii to akosi prekonáme...