kategórie:
Názov: Okolo Poľany
Dňa: 30.05.2015
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa
Hostia: Jarka + 8 bikerov

P1120027.JPGDetva-stanica P1120033.JPGsmer Očová P1120034.JPGkrátky odpočinok na vyzlečenie prebytočných zvrškov P1120045.JPGprvá pekná studnička P1120048.JPGPoľana pred nami P1120055.JPGsem patria ovečky
P1120066.JPGposledné metre - potlačiť P1120070.JPG...alebo propagačne vyjazdiť P1120074.JPGa sme v sedle pod Poľanou P1120077.JPGsedlo Priehybina P1120081.JPGzarúbaná cesta k hotelu P1120084.JPGlávky nad bahniskom
P1120089.JPGKopro a blatko.... P1120091.JPGPoľanské orchidey P1120097.JPGMakovica a pamätník oslobodenia P1120104.JPGvyhliadka na Javorinke P1120108.JPGlezieme na Snihy P1120113.JPGdetviansky kríž
P1120128.JPGkostolík nad Snohami P1120137.JPGkonečne Biele vody a naše nocľažisko P1120169.JPGvečerá vychádzka na hornú stanicu vleku P1120174.JPGranne tlačenie vymletou cestou s medvedími stopami P1120177.JPGpo lúkach na Lomom P1120180.JPGpamätník pádu vojenského lietadla
P1120184.JPGNízke Tatry ako na dlani P1120191.JPGKopro a Klenovský Vepor P1120194.JPGdrevenice v Lome P1120199.JPGkrátky odpočinok v Sihle P1120202.JPGKamenistý potok a kravičky P1120213.JPGorientácia nad Hrončekom
P1120219.JPGhrádza na Hrončeku P1120225.JPGHronček P1120244.JPGTri vody - vysoká pec P1120248.JPGkuk z pece do neba P1120253.JPGglegla-sprcha P1120257.JPGMunička
P1120260.JPGHrb na obzore P1120265.JPGchata pod Hrbom P1120268.JPGa naháči chytajú bronz P1120276.JPGKremnické vrchy ako na dlani P1120288.JPGZvolenská valaška

Popis akcie: 

Tak toto je výsledok toho, keď jeden biker (Makovica) zavolá druhému bikerovi (Jarka), či by nešiel na Poľanu. Jarka poriešila za výdatnej Makovicinej recenzie trasy a ubytovanie a Makovica zabezpečila prepravu po železnici. Tak sme teda v sobotu o 5.25 vyrazili.

Detvianska stanica nás víta slnkom a teplom. Hneď nasadíme tempo a trielime cez Detvu a ďalej doľava smerom na Očovú. Za Dúbravou odbočujeme doprava na cestu horšej kvality cez Želobudzu, ktorá má ručne písanú tabuľku obce, pokračujeme na Bujačie a ďalej strmo nahor. Lezieme po asfaltkách lesmi a lúkami ako také slimáčiky stále nahor. Ocčas sa nám otvárajú pohľady na svahy Poľany  - sú krásne zalesnené, žiadne holoruby, až sa srdce poteší. Obdivujeme krásne upravené studničky a dômyselné veľké senníky, ktoré sú zároveň krmeľcami, takže v zime nebude treba prevážať seno autom. Je tu krásne, ale trochu chýbajú dominanty, na ktoré by sa oko oprelo a bolo  mu jasné, čo to je. Samozrejme, míňame pasúce sa ovečky a na Donej Zálomskej opúšťame asfaltku. Konečne sa tešíme na terén, ale terén nás sklamal - vymletá cesta, obrovské kamene a konáre stromov...takže nahor tlačíme. Potom, keď začína zjazdná lúka, stúpanie je také strmé, že nosom ryjeme zem a len tak fučíme - sme v sedle Priehybina, polhodinku pod vrcholom Poľany. Z ostatných bikerov nikto nemá záujem vyjsť na vrchol a nakoniec sa aj my rozhodujeme, že tie krásne skalnaté útvary za Poľanou navštívime určite ešte aj pešo. Tak sa teda vydávame po červenej smer horský hotel. Naivne sme so mysleli, že stúpaniu bol už koniec a teraz bude nasledovať krásne jednoduché klesanie - na Poľane to ale neplatí, a tak nás čakajú skaly na chodníku, tlačenie biku, prenášanie biku cez popadané stromy, podliezanie, jazda po drevenom chodníčku v bažine, prejazd bahnom do pol osiek, zjazdenie od ochranára, že tu sa nejazdí - radšej sa máme tretrami pomechriť v bahne. Vrcholom všetkého je, že pri hoteli sa minul guľáš, kofola aj pivo....

Stretávame sa so známymi z Košíc, Martina a ostatného slovenského okolia, zdravíme sa s krásistami a pred pol 3-ťou odchádzame. Pomysleli by ste si, že odteraz už len z kopca - možno inde, ale tu na Poľane ani to neplatí. Po krásnom zjazdíku samozrejme nasledujú stúpania, klesania, lesné križovatky asfaltových ciest, vychutnáme si nádhernú vyhliadku z Javorinky prechádzame osadou Snohy a vypneme sa ešte k odbočke a výstupu ku kostolíku a nakoniec musíme asi 3 km prudko klesať a potom neskutočných 6 km notoricky stúpame a stúpame a stúpame hlbokou dolinou. Na záver sme odmenení nádherným slniečkom a výhľadom na Biele Vody. Sme konečne v cieli. V hoteli je zima ako v polepšovni, tak sa po večeri vyhrievame na schodom v posledných lúčoch slniečka.

Ráno raňajky meškajú a náš plánovaný čas odchodu sa posúva a keď doslova šplháme pieskovým úvozom strmo nahor a pozorujeme čerstvé stopy medveďa, vieme, že dnešný deň sa bude upravovať. Krásnou lúkou s výhľadmi na hrebeň Nízkych Tatier sa dostávame k pamätníku na pád vojenského lietadla. Vedenie na chvíľu preberá Makovica a krížom dolu lúkou skracujeme trasu a prichádzame priamo do Lomu nad Rimavicou. V najvyššie položenej obci stojíme len chvíľu a hneď pokračujeme do Sihly. Skracujeme trasu a okolo meandrov Kamenistého potoka a pasúcich sa kravičiek zjazďujeme ku Hrončeku. Po prehliadke nádrže na Hrončeku pokračujeme ďalej a opäť opúšťame asfaltku strmou odbočkou doľava. Lezieme hore kopcom ako mravce, obdivujeme krásne studničky ako upravené na kúpanie a sprchovanie - najprv jazierko, potom glegla vo výške hádam aj 2 metre. Aspoň že na Tri vody k vysokej peci je to pekne dolu kopcom. Aj Kopro si konečne užíva jazdu terénom - ale nie nadlho, od pece je opäť asfalt, našťastie celkom príjemný a čoskoro sa mení na menej príjemné stúpanie, ktoré nás dovedie až na chatu pod Hrbom. Je tu čarovne, príroda nám pripravila zázračné divadlo, čo sa o chatároch povedať nedá. Najprv zisťujeme, že sa nám už neušla polievka, potom skončili párky a nakoniec  došla aj kofola... Keď odchádzame z chaty, máme na tacháči 40 km, teda polovicu dnešnej dávky a do odchodu vlaku zo Zvolena sú len 4 hodiny. Začíname pridávať, ale húsenka cesty a nádherné nám neumožňujú letieť s vetrom o závod. Obdivujeme panorámu Kremnických vrchov pred nami a zasneženú Krížnu. V Strelníkoch zisťujeme, že celá partia vlak o 17.14 nestihne. Tak sa teda delíme a my s navigáciou pokračujeme v zrýchlenom mode. Rôznymi skratkami oproti naklikanej trase a jazdou v tesnom závese to stíhame. Dokonca si kupujeme aj gyros na námestí a pivo v bufete na stanici. Ujo sprievodca nám radí, že máme ísť do prvého vozňa, ten je klimatizovaný. Ozaj, cesta nám v pohodlí kvalitného vozňa (odkiaľ sa vzal na tejto južnej trati) ubehla veľmi rýchlo a veľmi príjemne.

Poľana, Poľana, si krásna, ale nabudúce chcem na bike motorček.....