kategórie:
Názov: Od vodopádu v Hrhove do Zádielu
Dňa: 06.04.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1220798.JPG P1220801.JPG P1220811.JPG P1220835.JPG P1220866.JPG P1220883.JPG
P1220887.JPG P1220892.JPG P1220897.JPG P1220900.JPG P1220914.JPG P1220921.JPG
P1220928.JPG P1220929.JPG P1220933.JPG P1220939.JPG P1220942.JPG P1220960.JPG
P1220969.JPG P1220993.JPG P1230001.JPG P1230012.JPG P1230022.JPG

Popis akcie: 

Tak som sa po utorkovej predpovedi počasia rozhodla, že treba využiť posledný deň pekného počasia a vziať si dovolenku. Vďaka kolegovej služobke veľmi pohodlne vystuujem okolo 8.30 z auta priamo pod kostolom v Hrhove. Krátka orientácia a už som medzi kostolmi a zvuk hučiacej vody ma vedie medzi domy.

Vodopád je skutočne rovno medzi domami. Zdola sa k nemu dá dostať cez pekne upravený mostík. Hneď vedľa stojí smiešny kurín, ako domček na stračej nôžke. Dostať sa k vodopádu zhora, to je už trošku problém. Treba obísť po dlhej ulici a správne odbočiť medzi domy (pomôcka - okolo modrého domu). Žiadna výhra - hneď pri potoku tesne nad vodopádom sa povaľujú podvaly a staré neumatiky.

Vraciam sa na cestu, okolo cintorína, odbočkou doľava a cez lúku sa popod železničný most dostávam konečne do divočiny. Okolo je žlto - hlaváčiky, nátržníky, dokonca už aj drienkove kríky sa obaľujú do žltého závoja. Každú chvíľu fotím Hrhovské rybníky, lebo neviem, kedy vojdem do lesy a výhľad sa stratí. je tu ale nejaká divná hmla, či opar, či čo,.... to či čo mi vysvetlili večer v predpovedi počasia - teplý južný vietor nám priniesol saharský prach,,,,

Vchádzam do lesa, ale našťastie to nie je všetko. Stále stúpajúc vychádzam z lesa, šplhám po skalkách a som na hornom konci lúky - miesto ako stvorené na desiatu a vyhliadku. Počujem sirénu - trikrát a potom veľké bum...vo Včelároch strieľali - ďalší prach do ovzdušia - mieša sa s tým saharským a veľmi sa na seba podobajú - likvidujú výhľad.

Vchádzam do lesa a idem, idem, idem - cez lúčky s posedmi - koľko lúčok s krmeľcami, toľko posedov. Jaskyňu Čertova diera nenachádzam, ale ani ma to veľmi netrápi. Okolo chaty Tanya tiež len prejdem, posedenie je tu pekné, ale slnko praží ako v júli, tak radšej ostávam v lese.  Ešte brutálny padák a žltá značka vychádza na cestu tesne nad križovatkou. Pri drevenom mostíku vyzúvam vibramky, sadám na mostík a normálne 6. apríla močím nohy v horskej bystrine....a nie je mi zima...to je choré...

Dumám, čo ďalej, nechce sa mi ísť v tieni dolu dolinou, tak sa vydám hore Na Skalu a ďalej po planine. Je už popoludní, tak mám dobré slnko, celkom fajn sa fotí aj napriek saharskému prachu. Pokračujem planinou, hlaváčikov je tu ako maku ale ani jeden poniklec. Tak sa teším na skalnú vyhliadku, tam vždy rastú v tieni stromov. Skutočne sú tam, tak pribúda zopár nových fotiek do archívu.

Ešte ma čaká nepríjemný zostup do doliny. Nechce sa mi po ostrých škrapoch do Turne cez hrad, tak si vyberám radšej serpentíny do Zádielu. To ale ešte neviem, že nejaký aktívny upravovateľ chodníka ho vysypal štrkom - asi kvôli blatu, keď zaprší. Geniálne po ňom podklzujú nohy - normálne noha uteká aj vo vibramke ako na valčekoch. Dvakrát končím na pozadí na zemi, kým sa ako-tak naučím po tom chodiť. Vidím prvú tohtoročnú bábôčku pávookú a prvú tohtoročnú jašteričku. 

Najkrajším prekvapením dnešného dňa je to, že o 15.03 príde autobus až do dediny, tam sa otočí a odvezie ma rovno do Turne - a odtiaľ o chvíľu ide autobus rovno do Košíc - akurát čas na jednu kofolu ...... žiedne pešikovanie po asfaltke do Dvorníkov.....škoda že sa na túry nechodí v stredu...