Názov: | Od Ružína k Ružínu cez Šivec |
Dňa: | 27.12.2013 |
Účastníci: | Makovica Janni |
Hostia: |
Tak sme si to dali dnes vo dvojici. Niežeby sme chceli trhať rekordy, ale dosť sme to odbehli, a tak sme mali do odchodu vlaku temer 2 hodiny.
Zamračená obloha zahalila všetko do akéhosi sivého odtieňa, tak ani veľa nefotíme, len pohodlne v tempe šliapeme hore cestičkou. Na odbočke na Malý Šivec akosi zneistieme - stromy zmizli a ostrá zákruta sa z lesa dostala na otvorené rúbanisko.... Po červenobielej tvarovej značke ale bezpečne vychádzame až hore na skalu Malého Šivca. Kedysi tu bol malý triangulák - už zmizol. Voda Ružína je očarujúcej smaragdovozelenej farby - to je presné pomenovanie toho odtieňa. Prekrásne kontrastuje s bielymi okrajmi na brehoch. Ufo dostalo nový šat - piliny rozsypané na nových riadkoch lesnej škôlky svietia doďaleka. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej. Na trampskú lúku prichádzame cez veľké rúbanisko Hrubá metrovica zmizla, ostali tu konáre a drobná haluzina - zrejme to spália trampi na jarníkoch. Našťastie okolia ohniska a totemu sa výrub nedotkol, ale mnohé ohniská, dovtedy skryté pod stromami, sa ocitli na otvorenej lúke.
Pokračujeme ďalej, krátku prestávku si dávame v sedle pod Šivcom. Lavičky sú skoro suché, dá sa na ne sadnúť. Po krátkom posilnení pokračujeme hore. Nikde ani živej duše, les je nielen ľudoprázdny, ale zdá sa byť aj zvieratoprázdny a vtákoprázdny. Je tu totálne ticho, dokonca ani nefúka. Na vrchole sa dlho nezdržíme, len pár fotiek a vraciame sa nadol. Hneď aj pokračujeme po žltej smer vlaková zastávka na Ružíne. Janni túto cestu nepozná. je tu po prvýkrát, takže si kompletizuje Ružínsky okruh aj pešo.
Napriek tomu, že sa vôbec neponáhľame, sme na lúke nad salašmi už o 12.00. Vidíme osobák, ako nám zdrhol s rozdielom asi tak 15 minút. Čo teraz? Ďalší ide až o 2 hodiy. Nebudeme tu predsa mrznúť, ideme do Malej Lodiny. Tam ale ešte stále máme do odchodu vlaku viac ako hodinu. Makovica pozerá do mapy, dovtedy dôjdeme aj do Veľkej Lodiny. Pojedáme šípky popri ceste a len tak zo žartu stopujeme, veď kto by nezastal takým kráskam ako sme my..... o chvíľu pri nás zastavuje nablýskané auto so švajčiarskou značkou a za volantom taký mladý chalan, čo by nám mohol byť synom. Žiaľ, nejde do Košíc, ale hodí nás aspoň na začiatok Kysaku. Pomaličky sa presúvame ku stanici - práve tak pomaly, aby sme stihli kúpiť lístky a nasadnúť do rýchlika. Pred druhou sme v Košiciach.
Dali sme to dnes celé v takom zrýchlenom pokoláčovom tempe, tak hádam z nás aj nejaké tie deká vianočného prejedenia zišli.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7449x