kategórie:
Názov: Od Hornádu k Toryse a s Torysou k Hornádu
Dňa: 23.06.2013
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1280639.JPGpohľad sonad motokrossu na Zelenom dvore na Slánske vrchu P1280646.JPGrodinka v Beniakovciach P1280650.JPGBeniakovský kostol P1280653.JPGTorysa v Beniakovciach P1280654.JPGSpomienka na bitku pri Rozhanovciach P1280663.JPGtoto nie je záhradka, ale strecha ekodomu
P1280664.JPGpohľad od domov v Bysteri do doliny Toryse P1280673.JPGstádo ma zavrzdilo P1280674.JPGkaplnka v Polianke P1280679.JPGozaj bezpečný most v Polianke P1280682.JPG P1280685.JPGvýhľad na priemysel okolo Košíc
P1280688.JPGkostolík vo Vyšnej Hutke P1280698.JPGposledný most na Toryse P1280703.JPGHornád už letí Toryse v ústrety P1280704.JPGaltánok pri ústí P1280706.JPGa už s rieky spojilio - vľavo Torysa, vpravo Hornád P1280714.JPGnovozélandský veterán
P1280718.JPGa defilé v daždi na Hlavnej

Popis akcie: 

Od rána čakám, kedy začnú tie hrozné dažde a ony nie a nie prísť. Obloha je síce olovenosivá, ale oblačnosť je vysoká. Po obede ma to už prestáva baviť a okolo 13.15 vyrážam...pôvodne na čerešne ku Chrastnému, ale cestou svoj plán mením.

Po notoricky známej trase cez Aničku, Ťahanovce a krematórium prichádzam na Zelený dvor. Okolo motokrosu zbieham do Beniakoviec. Nad Makovicou sú sivé mračná, ale nechystá sa zatiaľ nič vážne. Pohľad mi padne na pás lesa vinúci sa dolinou - je to Torysa a to mení moje plány - pekne pôjdem okolo nej až k sútoku s Hornádom a odtiaľ do cukrárne, veď je nedeľa. Obraciam teda bike smerom Beniakovce a Hrašovík. Pohľad na GPS mi hovorí, že v Hrašovíku treba odbočiť na nejakú poľnú skratku do Rozhanoviec, aby som sa vyhla ceste po hlavnej. Odrazu vidím na pravej strane cesty krásne čerešne - no, ale stoja pred domami, tak len hladne na ne kukám a točím ďalej v nádeji,. že nejaké stromy budú aj ďalej, takzvano bezprizorné... žiaľ, skončili domy, skončili čerešne a ja som prebehla odbočku. Tak teda stúpam hore kopcom, pozerám na zákruty Torysy zhora a čaká ma nepríjemný kilometer po hlavnej ceste. Na moste, tesne pred odbočkou v Koš. Olšanoch si ešte fotím Torysu a už aj odbočujem. Ako sa nestratiť v týchto dedinkách, kde zásadne nepoužívajú na križovatkých smerovky? Sledujte hlavnú cestu a hádam trafíte, kam chcete.

V Bysteri sa mi naskytá krásny pohľad zhora do doliny - dolu rieka a na svahoch pásy záhumienkov - každý pás inej farby, podľa toho, čo na ňom rastie - skoro ako Martin Benka. Odbočujem doprava na Zdobu a hneď na začiatku dediny to strihnem doľava. Zdá sa, že cesta konči pri plechovej bráne, ale GPS tvrdí niečo iné. Otzaj je tu cesta do poľa. Pomedzi lýány obilním po hrkavej poľnej ceste som o chvíľu v Polianke. Ešte chvíľka rozpačitého zastavenia pri stáde teliatok a jalovičiek - jedna z nich na mňa tak nervózne hľadá, že sa bojím okolo nej prefrčať. Posúvam sa cez úzky pás cesty medzi stádom a kríkmi doslova krokom.... našťastie pribiehajú psi a o chvíľu sa zjavuje aj pastier, tak si vydýchnem a pridávam tempo. Vychádzam na cestu pri kaplnke sv. Urbana.  Som hneď pri moste cez Torysu - je zanedbaný ako všetky ostatné na tejto rieke a najúžasnejšie je to zábradlie - deravé ako rešeto.

Prechádzam okrajom Polianky čo najbličšie k rieke, poľnou cestou do Vyšnej Hutky. Fotka pri maličkom kostolínňku na rázcestí a už pokračujem cez kopec do druhej Hutky. Schádzam dolu k rieke, bicyklovať v príjemnom chládku a vlhkom  vzduchu je veľmi príjemné. O chvíľu vychádzam pomedzi záhradky a chatky na hlavnú cestu. Našťastie len cez most a hneď odbočujem doľava. Najprv po asfaltke a potom po poľnej ceste sa popod posledné mosty na Toryse dostávam k sútoku. Bike nechávam pri altánku a tých pár krokov idem pešo. Zastavím na brehu,aby som odfotila miešajúce sa vody oboch riek...a to je chyba. V jednom momente je na mne možno 300 komárov - to je kalamita najvyššieho stupňa - letím späť ako vystrelená, v behu sadám na bike a miznem odtiaľ. Našťastie komárom je tam dobre, tak ma neprenasledujú. Poľno-lesnou trasľavkou okolo Hornádu sa dostávam až do krásnej. Už sa neviem dosčkať kvalitnejšej cesty, tak odbočujem - predčasne, trošku sa strácam v uličkách, ale kostol je bezpečné poznávacie znamenie.

Povinná zstávka na koláčik mi bola osudná - pri moste na Opátskom začína  popŕchať. Postojím pod mostom,  ale keď stále len jemne poprchá, vydávam sa na cestu ďalej. Pri prechode na panelku začína výdatne liať - čo už, nestihla som to. Doletím na Palackého a zbieham pod strechu benzínky. Tam stojí staručký veterán z Nového Zélandu a autoznačku má s názvom Peking-Pariž. Zjavne niečo hľadajú v mape. Pýtam sa po anglicky, ako dlho sú na cestách a kam chcú úsť. Vraj 3 týždne a hľadajú hotel Jasmin. Tak ich navigujem na obchádzku a že ich počkám na semafóre za podjazdom. Skutočne sa o chvíľu objavujú a trúbia na pozdrav, spolu aj s ďalších prichádzajúcimi pretekármi. Nakoniec idú ešte na Hlavnú, kde je cieľ ich dnešnej etapy. Opäť sa stretávame na maratóncovi a kývame si na pozdrav. Prestalo pršať, tak si to vzájomne celkom úžívame. Budú mať dobrú spomienku na Košice.

Sranda, prišli až z Pekingu a zablúdia v Košiciach....