Názov: | Od Hnilca k Hornádu cez Bukovec a Poráč |
Dňa: | 11.03.2017 |
Účastníci: | Makovica, Duško, Janni |
Hostia: | Maruš |
Je to temer neuveriteľné, ale temer na deň presne (12.3.2011) sa mama vydala po stopách svojich detí a svojho psa...doslova aj do písmena, dokonca si aj vo vlaku pospala rovnako ako jej dcéra - jasné, že Janni prenasledovala Lacka a Tete...
Stretávame sa na stanici, ale Koprovcom sa evidentne nepodarilo vstať a stihnúť vlak. Tak teda vyrážame vo štvorici. V Gelnici kýveme vystupujúcemu Petrusovi, ktorý nás márne láka vystúpiť a ísť s nimi na Gáborku. Vystupujeme v Švedlári - ešte v Mníšku bola modrá obloha, ale tu je nepríjemne, až nebezpečne sivohnedo. Opúšťame dedinu a o chvíľu začína na nás čosi padať - také ľadové guličky, ktoré vyzerajú na zemi ako rozsypaný polystyrén - a netopia sa! Vietor počujeme len v korunách stromov vysoko nad nami, takže bundy aj mikiny idú dolu ako tak stúpame do sedla pod Bukovcom. Bez veľkého oddychu sa odvážne vydávame na Hnilickokýčerský výstup. Žasneme nad krásou scenérií, ktoré nám ponúkajú skalky a solitérne stromy. Konečne sme na vrcholovom hrebienku. Janni sa pýta - no, kde sú tie snežienky? Maruš nás smeruje pod pokrútené buky, vraj tam je značka a vtedy Janni kričí - aha, tu sú snežienky... a bolo ich veru neúrekom, nie jediná ako pred 6 rokmi. Ako prichádzame na vrchol, sivá obloha sa trhá, vychádza slnko, vidíme Kráľovku, Zlatý stôl, Pipitku, spodok Tatier, a spoza lesa kukučkuje Slovinská skala a Červené skaly nad Poráčom. Začína byť opäť celkom teplo, vietor sa trošku upokojuje. Poberáme sa ďalej po modrej, vychádzame z lesa a pred na mi ako na dlani je Poráč. Makovica hovorí, vraj odtiaľko sa asi dá vidieť naraz Poráč aj Spišský hrad... a všetci kývu hlavami, vraj jasné, jasné, veď tam je... všetci ho videli, len Makovica si nevšimla. Čakáme, či nezasvieti naň slnko, aby sa dal fotiť, ale akosi sa mu nechce. Pod Holým vrchom si dávame pauzičku na lavičkách pri kríži a vyvaľujeme sa na slniečku ako také mačence....
Pekná cesta pokračuje až do Poráča. Tatry odhodili svoj závoj a ukazujú sa v plnej kráse. Vietor čistí vzduch a hopry nadobúdajú ostré kontúry. V Poráči porovnanie časov na smerovkách a času na hodinkách a vyberáme kratšiu alternatívu - cez Zbojský stôl a Kňazovku do Olcnavy. Hneď ako prechádzame cez hrebeň na druhú stranu kopca, privíta nás pomedzi stromy pohľad na slnkom zaliaty Spišský hrad. O chvíľu natrafíme na tretí dnešný kvietok - nebovomodrý pečeňovník. Duško poznamenáva - tak by sa mala volať nejaká huba a nie taký pekný kvet. Odbočujeme za žltú a Makovica všetkých upokojuje, že čas na smerovke 2:15 je hlúposť a treba ho ignorovať. Ignorujeme, ale statočne prepletáme nožičkami, veˇ)d čo keď.... Na K)nazovke - pútnickom mieste sa ale zastavíme, hlavne obdivujeme krázsnu útulňu u Dobrého pastiera, aj s vyhliadkovým balkónom a nádhernú vyhliadku do doliny. Potom už kmitáme strmo nadol. Aj s nútenou obchádzkou žltej sa na stanicu dostávame štvrťhodinku pred odchodom vlaku.
Vďaka Ti Slovensko, že si také klrásne!!!!
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3188x