kategórie:
Názov: Nový rok na Kloptani
Dňa: 01.01.2015
Účastníci: Makovica, Tomáš-Moldava
Hostia: my sme boli hosťami Skoby

P1080649.JPGpekná asfaltka hore dolinou P1080657.JPGpozeráme ľadu pod sukne P1080660.JPGopustená lesnícka chata P1080662.JPGľadové záclonky P1080664.JPGšliapeme úvozom... P1080665.JPG.. v ústrety výhľadom
P1080684.JPGpod nami Hnilecká dolina P1080691.JPGTomáš je ozaj veľký chlap P1080701.JPGpohľad z rozhľadne smer Štoske sedlo P1080702.JPGnovoročná vytrvalci sa zbiehajú P1080704.JPG...aj ja sam ešte zmestím? P1080709.JPGMakovica na 9-kilovej Meride
P1080713.JPGpri rozhľadni P1080718.JPGvrtochy počasia na Trohánke P1080723.JPGľadové prekážky na zelenej P1080725.JPGľadochody od nevidím do nevidím P1080729.JPGškoda, že tá krása s oteplením zmizne

Popis akcie: 

Makovica prichádza na stanicu priskoro. Kupuje lístok, ale ani na nikoho nečaká, veď sa hádam cestou niekto pridá. Ešte sme sa nepohli zo stanice a dofrčí obrovský dlhovlasý chlap - Tomáš z Moldavy, čitateľ našej stránky a Koprov kolega z práce. Hurá, takže ideme vo dvojici. Dohadujeme sa, že skúsime cestu z Helcmanoviec.

V Margecanoch nechávame odísť nový polorýchlik, lebo v Helcmanovciach nestojí. O 7.20 nasadáme do motoráčikovej bagety, kde vzadu smrdí nafta a vpredu záchod - vberáme si menej škodlivý záchod a konštatujeme, že tu aspoň nie je kosa ako v polepšovni. V Gelnici nastupujú 2 známi turisti, hneď sa pýtajú, kadiaľ ideme. Najprv sa chcú pridať, ale potom sa nedôverčivo radšej stiahnu a idú z Mníška - bojkovia, neveria Makovici a GPS.

Vystupujeme na stanici pustej a opustenej a rovnako opusteou asfaltkou rezko šliapeme. Terén perfektne sedí s mapou a veľmi pohodlne stúpajúcou cestou sa točíme hlbokou dolinou. Na mieste, kde sa asfaltka končí, opúšťame cestu dolinou a strmo stúpame neupravenou lesnou cestou, ktorá sa mení na hlboký úvoz. GPS nás pekne vedie najkratšou cestou nahor. Pohľad späť a ponad najbližšie hrebienky sa nám otvárajú výhľady na Kurtavú skalu a masív Roháčky. Pred nami je lysý kopec a stúpaním naň sa obzor výhľadu stále rozširuje. Konečne sa pripájame k zelenej značke z Mníška. V doline smerom na Mníšek a Nálepkovo dokonca svieti slnko a na obzore si sedí Kráľova hoľa ako veľký biely peceň chleba a temné sivé mraky ju v ostrej čiare lemujú tesne nad vrcholom. Rýchlo fotíme, lebo tušíme, že o chvílľu sa nám stratí. Máme pravdu, kým sa vyštveráme tých pár sto metrov k rozhľadni na vrchole, okolie sa halí do nepriehľadnej šedej a dvíha sa vetrík.

Naši dvaja spolucestujúci nás dobiehajú pri fotení a ďalej už pokračujeme spolu. Pod rozhľadňou je asi 20 ľudí, ohník sa už rozhára, koláče trónia na stole a poháriky novoročného prípitku kolujú. Je pred 11-tou, sme tu dosť skoro, väčšina ľudí príde až na 12-tu. Posilníme sa zo zásob, ochutnáme pravú domácu prakovskú klobásu. Nemôžeme vynechať rozhľadňu. Štveráme sa na najvyššie poschodie - ešte je jedno miestočko, ktoré neovládla šedá hmla - smerom na Zbojnícku skalu a Štós sa ešte kopce ostro črtajú na pozadí svetlej oblohy. Fúka hore ale statočne, cítime, čo nás onedlho čaká.

Je 11:40, už sme dostali účastnícke listy, pozdravili sa so všetkými známymi, totálne sme zmrzli, aj sa pri ohni rozmrazili a vyúdili súčasne. Je čas pohnúť sa ďalej. Vyrážame smer Zlatá Idka. Keď sme na smerovníkoch videli 2:20 do Mníška (a odtiaľ strastipplná cesta vlakom s prestupom) a 2:30 chata Erika (odtiaľ už len hodinka do Zlatej Idky k autobusu rovno domov), tak sme si vybrali. Rezko cupitáme po červenej dolu kopcom chránení pred vetrom lesom a hrebeňom nad nami. Začína snežiť. Na Trohánke je to skoro už mrznúci dážď a s príchodom na Biely kameň vchádzame do hmly. Tesne za Spálenicou stojí hradba sivej hustej hmly a dvíha sa tradičný vietor dobre známy z Kojšovky. S veľkou radosťou teda odbočujeme na zelenú smer lanovka a Zlatá Idka. Ihneď sa otepľuje aspoň o 5 stupňov a užívame si klesanie v 3-centimetrovom poprašku snehu.

Snažíme sa postupovať podľa časového plánu, len nás veľmi spomaľujú potôčiky - teda to, čo si v lete ani nevšimnete, lebo malú bažinku na chodníku preskáčete po kamienkoch a pokojne pokračujete ďalej. Teraz je z týchto potôčikov, aj vďaka jesennému teplu a výdatným dažďom, úžasné ľadové divadlo. Ľadotoky sa plazia dolu kopcom "od nevidím do nevidím" a križujú chodník každú chvíľu. Okolo nich je zaujímavý terén, ktorý vznikne, keď husté blato zmrzne na chrumkavo - chrumky ale nie sú pevné, pod nohou sa prepadajú a vibramka vhupne do mezmrznutého bahna. Preskakujeme, preliezame, obchádzame....a stále dokola.

Do Zlatej Idky prichádzame 20 minút pred odchodom autobusu. Ešte pojeme zásoby z batohov, pokecáme s našim jediným spolucestujúcim a nastupujeme do busu. Je v ňom kosa ale utešujeme sa, že určite prikúri...neprikúril. Našťastie po ceste nastupuje plno ľudí, tak sa vyhrievame navzájom.

Krásny novoročný úlet, takže tešte sa, takýto uletený bude celý rok.... :-)