Názov: | Nová rozhľadňa Čerešenka |
Dňa: | 15.09.2013 |
Účastníci: | Makovica, Mates |
Hostia: |
Keďže Smokie si to na poslednú chvíľu rozmyslel, vyrážame vo dvojici tak nedeľno po pansky - o 11.45 od amfiteátra. Využívame starú sečovskú cestu a veľmi pohodlne sa dostávame na Furču. Ešte krátke stúpanie pomedzi domy a už sme aj pod vodojemom.
Tu už sa ujíma vedenia Makovica, ktorá s nadšením jej vlastným ukazuje Matesovi jej obľúbenú cestu - esíčko do Hrašovíka. Užívame si ho naplno, nie je tu ani mokro, ani prašno, teda tak akurát. Pokračujeme po ceste až do Beniakoviec, aby sme sa vyhli frekventovanejšej ceste z Rozhanoviec. V Beniakovciach odbočujeme na Rozhanovce a hneď na začiatku dediny nás smerovka posiela doľava. Čaká nás 7 km pomerne kopcovitej cesty do Čižatíc. Na posednom kopčeku pred dedinou je pekná tabuľa opisujúca prameň Kráľa Karola - ten sme ale nenašli.
Nič to, vody máme dosť, tak pokračujeme do dediny. Tu už objavujeme pri ceste papierové smerovky a onedlho nás pekná drevená tabuľa nasmeruje doľava - samozrejme zasa na kopec. O chvíľu ju pred sebou vidíme - nová rozhľadňa s otvormi v tvare kríža je síce mohutná a kamenná, ale zároveň aj vzdušná a priesvitná. Stojí na holom kopci, človek by povedal, že uprostred poľa. Len asi 200 m od nej stojí na hrebeni osamelá čerešňa, po ktorej dostala rozhľadňa aj meno - Čerešenka.
Okolo rozhľadne sú postavané stánky, pravá vojenská poľná kuchyňa, lavičky pre divákov a stoly pre hodovníkov. Program začína s malým oneskorením. Najprv vežu posvätia grékokatolícky a evanjelický kňaz. Tak, teraz môžeme bez obáv vybehnúť po schodoch, nemalo by sa nám nič stať, spolu s vežou sme chránení aj my.
Nasleduje bohatý program - stredoveký tanec tancujú detičky z miestnej umeleckej školy, trubači trúbia z vrcholku veže a nakoniec prichádza zlatý klinec programu - veliteľ Jajo-Pajo so svojou družinou. Lukostrelec a potom šermiari predvádzajú surovú likvidáciu kráľovského posla, ktorá im ale aj tak bola nanič, keďže Abovci opri Rozhaniovciach potupne prehrali a mesto na tom nakoniec veľa získalo - minimálne teda kráľovu podporu z vďaky za pomoc v boji.
Na záver nás pozývajú šermiari ako starých kamarátov k stolu. Dáme si spolu guľáš - dobrý, lacný (1,50 €), ale štipľavý a mastný trošku viac, ako by bolo treba...ale zjedli sme.
Od Košíc prichádzajú nejaké podozrivé mraky, tak sa lúčime so všetkými známymi, ktorých sme tu stretli dosť a dosť - od kamarátov turistov z Košíc, Michaloviec, aj Poproča, spolužiakov zo strednej školy i náhodných známych z centier voľného času (vraj...však sme my boli spolu na CVVZ v Ostrave!). Sadáme na naše tátoše a odchádzame. Štátna cesta 3. triedy do Chrastného je neuveriteľný tankodrom, hravo cez dieriská a okraje cesty predbiehame všetky autá snažiace sa skrátiť si o 7 km cestu domov (radšej by som to asi obišla).
Obloha už vyzerá menej hrozivo, tak si ešte robíme zachádzku späť do Beniakoviec, vyliezame na kopec k dreveným sochám. Z rozhľadne ich bolo vidieť, len od nich nedokážeme identifikovať ani to pole, na ktorom rozhľadňa stojí. Po lesnej cestičke sa dostaneme bezpečne (len s 1 maličkým kufríkom) na Zelený dvor a okolo kramtória na Ťahanovce. Volíme najkratšiu cestu okolo vežičky a Tesca. Pri amfiku sa lúčime s tým, že výlet ozaj stál za to.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8196x